Moj nazor je, že z malej nevychovas bojovnicku, pokial to nema vrodene.Povahu nejak radikalne nezmenis. Ale neobavaj sa toho, že bude obtlkana, ona si poradí.

Ja by som tie deti upozornila, jasne.A ak budu problemove, kľudne povedz svoj nazor ich matke.Ak je rozumna, spacifikuje ich :B

Napr my ked sme na ihrisku, a vylozime si hracky, a dojde asertivne nevychovane a zjavne dost starsie decko ku nám a berie vsetko co si zmysli (aj takto sa správajú deti, veru :idoh: ), ja ho pekne stopnem a pošlem doprdele. Nebude mi nikto otlkat a utocit na moje 1r dieta. A takto sa naučí malá sama si povedat svoje v správny čas. Samozrejme, že zasiahnem aj v opačnom prípade, keď malá robí zle. Nech si nemyslí, že je tu sama :twisted:

Nemám doma extrém ani na jednej(totálna submisivita) ani na druhej (totálna agresivita) strane. ALE každé z mojich detí inklinuje jedným smerom. Dcéra,čo má skoro 3 roky je skôr tichá, pozorovací typ, dá sa zmanipulovať. Od začiatku ju celkom úspešne učím brániť sa, keď jej to nie je príjemné. Je v pohode schopná vypustiť na agresora vety ako:" Neťahaj ma prosím z tej preliezky. Ja zleziem a potom môžeš ísť ty. Striedame sa, vieš?" alebo keď sa jej posmievajú "To nevadí, že ja si neviem zaviazať topánočky, ja mám ešte malé rúčky. Ani ty si to nevedela, keď si bola menšia." V 9 prípadoch z 10 to zaberie. Deti také niečo nečakajú. Naučili sme ju, že keď je veľmi zle, treba sa stiahnuť. Vie to vycítiť.

Syn, má skoro 2 roky, je naopak ten, čo šťuchne do iného dieťaťa, vytrhne mu hračku, tlačí sa na hojdačku, keď je tam niekto iný. Nepomáha dohováranie, vyhrážanie, príklad sestry :D ,nič. Musím mu byť za pätami, aby niekomu neublížil, keď má svoj deň. Viem, že je ešte malý, ale čakala by som trochu lepšie pokroky, pri tej energií, ktorú vynakladám na to, aby z neho rástlo ohladuplné a asertívne dieťa. :-) . Nuž čo... Snáď z toho vyrastie. Aby som nebola nespravodlivá, je to lepšie, ako to bývalo...

my máme doma 20mesačnu hyperaktivnu (spanok nič, sedieť chvilku nič) slečnu. Na ihrisku su dve 2ročné slečny, ktoré len "moje moje" opakujú a kričia ked si naša požičia ich hračku zo zeme. Keď spustia rev proste im to hneď dá-akoby sa ich bala... Alebo uteká "maminkaaa" a dá mi tu hračku nech ju strážim. S mamičkami sa pozname tak každa davame na svoju ratolesť pozor. Ale dnešný prípad: naša Ivka zatiahla ukričane 2ročne dievčatko pri plot, posadila na murik, podavala jej ihličie a listy a take veci a malé sa spolu hrali bez kriku a plaču.. Taktiež dnes už naša slečna začala reagovať na jej krik búchaním a trafila ju po ústach no hned na to ju hladkala.. Podla mňa tichšie deti sa ubránia ked musia, len to nikdy doma nevideli, tak im to je proti srsti biť niekoho a podobne.. Takže aj Saška sa naučí brániť svojím spôsobom...

20 mesiacov je ešte skoro, len ju zatiaľ ochraňuj, o pol roka už z nej môže byť malá bojovníčka. Agresivite sa nenaučí ak to nemá v povahe, akurát sa naučí, že s niektorými deťmi sa inak nedá a treba sa vedieť aj obrániť.

Dieťa do 2 rokov dosť dobre nechápe vyznam delenia sa o niečo, to prichádza až neskor, okolo 3 rokov a aj školkári maju s tým ešte problem. hlavne spočiatku. Postupne sa to v kolektíve naučia, že si hračky aj požičiavaju.

Rovnako do 3 rokov sa deti nevedia hrať spolu, hrajú sa vedla seba. Mam otestované aj na vlastných deťoch, ked som dala vtedy 2-ročnej dcere a jej 2-ročnému kamošovi loptu, aby si hádzali, tak sa o nu pobili, obaja naraz ju chceli mať a dcera nechapala, že ju ma hodiť kamarátovi a on jej ju vráti.

V tomto veku ťažko hovoriť o nejakej agresivite - je to prirodzený sposob ochrany "svojich" vecí, dieťa sa to ešte nenaučilo riešiť inak, takže to, ktoré je v danej situácii dominantnejšie (staršie, vyššie, hlučnejšie) reaguje bud krikom, cápaním, hryzením, škriabaním a podobne.  Niektoré deti zasa plačom a útekom k rodičovi, kde hladaju záchranu. Rodič by za dieťa nemal nič riešiť, len mu dohovoriť a usmerniť ho aby iným deťom neublížilo, ale zasa aby nebolo príliš ustráchané.

Dieťa by si mala viesť k tomu, aby nevyvolávalo šarvátky, ale zasa aj aby si nenechala "skákať po hlave". Utiahnuté, príliš tiché dieťa, ktoré si nevie svoje ubrániť ani povedať to ma potom v školke ťažké.

A ak vam dany kružok nevyhovuje, čo do zloženia detí, hladaj inu skupinku. Tato zostava nie je moc dobrá, lebo su tam deti príliš rozdielneho veku.

 

s týmto môžem len na 100% súhlasiť,najmä s tým,že deti v tomto veku nie sú agresívne,aspoň nie úmyselne,to mám od psychologičky.

a rada?ukáž dcérke,ako bojovať o svoje veci.ja som vždy deti učila: s čím sa hráš nemusíš požičať,ale hračky,s ktorými sa práve nehráš,tak tie požičaj.ak bolo nejaké dieťa na ihrisku príliš "agresívne" voči môjmu,či ktorémukoľvek,jasne som to dala tomu dieťaťu najavo.nestalo sa ale,že by dostalo záchvat,skôr sa stiahlo a išlo za mamou.a hlavne,myslím,že ak kľudne poviete danej mamičke,že čo sa deje,možno sa to dá do poriadku.možno nevie,čo sa tam deje,pretože nik sa do toho nechce "miešať". slušný rozhovor a prosba,nech sa pokúsi s tým niečo urobiť by nemal uškodiť