Manžel ma včera obvinil že náš syn nerozpráva lebo sa o neho málo starám!
V noci som rozmýšľala,nemohla som spať,bolí ma hlava a nechápem ako tú vetu mohol vysloviť veď nemá najmenší dovod.Ide o to že náš synček( má 2 roky a 7 mesiacov) stále nerozpráva,vie povedať najviac 10-15 slov.Včera moj muž rozprával s kolegom s práce a ten mu povedal že ich syn vie rozprávať celé vety a že už nenosí plienky ani cez deň ani v noci a to nemá ešte ani 2 roky.Včera sme sa pohádali,lebo pravda je taká že manžel sa synovi vobec nevenuje,keď príde s práce tak sa s malým zvíta,postíska ho ale nevenuje sa mu,nehrá sa s ním,nepomáha mi s nim ani čo sa týka starostlivosti oň.Jeho prvé čo je sadne si k televízoru a popíja si pivá.Často mu to vyčítam a nič s tým nerobí,na ihrisku bol doteraz s nami 4 razy aj to som ho musela prosiť.Tak nech mi nehovorí že to ja možem za to že malý nerozpráva.Ja sa s ním stále hrám,vie rozoznať farby keď mu poviem ukáž kde je červená tak ukáže,všetko chápe,rozumie,pomáha mi upratovať baví ho to,aj po sebe si uprace hračky,všera som otvorila knihu a kazala synčekovi aby ukázal ockovi v knižke kde je vtáčik,koník,princezná atď......malý sa ani raz nepomýlil.Často mu čítam,pozeráme knihy,denne sme na ihrisku medzi detičkami,v zime chodíme do materského centra,on je spoločenský,vyhľadáva deti preto nechcem aby bol doma len so mnou.Ale ani deti ho nepotiahli,ja sa s ním rozprávam celé dni,aj keď sme vonku,ukazujem mu,vysvetľujem,on všetko chápe ale nerozpráva tak čo ešte viac mám urobiť? Pediatrička povedala že je to zatiaľ v norme,lenže mojmu mužovi asi nestačí že náš syn je šikovný,zdravý,on chce asi genialne dieťa aj na chodenie mi povedal že neskoro začal chodiť,pritom začal chodiť keď mal 11 mesiacov,niektoré deti začnú aj neskor ale jemu to nevysvetlím.Ďalšie deti zatiaľ nechce,ja áno,vždy som chcela menší vekový rozdiel,a aj kvoli synčekovi,vidím ako má rád spoločnosť,deti,on aj vonku na prechádzke kýva ľuďom.Možem ja nejako oplyvniť aby syn začal rozprávať? Ak áno nechám si poradiť,mňa už nič nenapadá.Ale po včerajšej hádke jedno viem určite a to že prenechám určitú zodpovednosť za syna aj na mužovi,aby mi s ním viac pomáhal,aby sao neho staral,okúpal ho,umyl mu zuby a podobne.Lebo tým že všetko robím len ja nie je dobre.Potom keď raz pojde do školy tak ma može obviniť že to kvoli mne sa zle učí.