daj jej po zadku.1-2-krat ju upozorni,a povedz,ze ked neposluchne,tak dostane.moja dcera ma 4 roky,ked robila cirkus,dostala.nehovorim,ze teraz je anjel,ale uz si ani nepamatam,kedy som jej dala naposledy po zadku.teraz staci 1-2 upozornenia.
u 2-rocneho dietata nejake dlhe diskusie,vysvetlovania nepomozu.nehovoriac o tom,ze dieta sa ma naucit posluchat svojich rodicov-aj ked niektori straaasne mudri,moderni psychologovia budu tvrdit,ze toto nie je dobre pre rozvoj osobnosti,alebo nieco podobne

[QUOTE] anairda napísal:
daj jej po zadku
- no geniálna rada :idoh:  :iscrewloose: :iscrewloose:
ja mám doma 3 deti, najstaršia má 3 teraz začala chodiť do MŠ a prostredná má 21 mes, čiže obdobie vzdoru v plnom prúde a najmenšia má teraz 4 mes.  Mali sme obdobia,/začiatkom leta/ kedy robila to isté, keď sa jej niečo nepáčilo, hodila sa o zem a kričala, bila všetkých a všetko naokolo :-(  vtedy som sa ju snažila odniesť na miesto, kde by neublížila najmä sebe ani iným - doma to bola detská ohrádka, vonku na dvore na trávnik, z obchodu som ju neraz vynášala na rukách :rofl:
KeĎ už reve, nevysvetlíš jej nič. A keď jej capneš po zadku, začne plakať ešte viac a bude to trvať dlšie, zbytočne to rozčúli aj teba...Snaž sa predchádzať veciam, ktoré by ju v tomto čase "privádzali do zúo tvárila, rivosti" vrámci možností jej vyhovej, keď je v pokoji, veľa sa jej venuj.. Rozrpávaj sa s ňou o jej "stavoch" naša sa dlhže nepočúva, ale prešli 2 mesiace a pomaly ju to prechádza...
viem, máš pred pôrodom, ja som si to tiež prežila a bola som na ne úplne sama, ale dalo sa to zvládnuť....
držím palce a nezabudni -bitkou nič nevyriešiš :flowers:

no ja môžem reagovať že u nás neplatí ani po zadku
malá mala v júni 3roky a tiež na nu nezaberá nič a hlavne ked má svoj den

takže chápem tvoju situáciu lebo ja som bola psychicky úplne hotová, a to mám aj mladšiu 10mes. dcéru ktorá zas je cez den dobrá ale v noci nespíme skoro vôbec lebo je furt na cicke :idoh:

ja poviem zo svojej skúsenosti, čím horšie som na nu šla tým bola horšia aj ona

vdaka,aj ja si myslim,ze moja rada je genialna :D
ano,ked jej dam po zadku,zacne vrestat este viac,ale po case si to zapamata.u mojej dcery to bolo tak.jasne,deti su rozdielne.
"roypravaj sa s nou o jej stavoch"??-no tak o tomto si zas ja myslim,ze je to genialna rada...pre 2-rocne dieta??

Ze v ramci moznosti jej vyhovej? Tak to utcite nie.Hmmmm. Nasa mala tiez zacina vystrajat. Ked jej nedame, co si zmysli, nie jej po jej voli, hodí sa na zem a reve, kope. Vtedy ju nechame tak, i ked to otrasne vyzera, najma medzi ludmi. Ale po 15-30sec prestane, vstane, a ide si ine riesit.Doma ked vystraja hluposti, najma ked si moze ublizit, veruze jednu slabu dostane po zadku. Neviem si predstavit, že nejake dlhe vysvetlovanie by zabralo lepsie. Najma ked sa mi nonstop pri karhani skeri. :excited: :excited:

moj syn mal obdobie vzdoru ked mal 20 mesiacov. katatrofa. ale poviem ti ze vyhovovanie vo vsetkom nepomoze. deti buduchciet stale viac. syn am teraz 27 mesiacov vzdor je prec a stanovili sme si pravidla,ktore prisne dodrziavame. tiez sem tam dostane po zadku. ale v najhorsom obdobi som ho veru nechala aj v obchodaku na zemi lezat. nic na neho nezaberalo. ludia sa pozerali noa co som mala spravit. ked pochopil ze mu to capnutie o zem a nekonecny rev nepomaha tak prestal. ja mam jedno stastie ze on ne je z tych deti co ked ideme do hrackarstva tak musi mat kazdu hracku. poviem mu ze vyber jednu je tam sice aj dve hodiny  ale nakoniec si vyberie len jednu.takze vydrz njhorsie a stanovte si s dcerkou pravidla

na plač a hadzanie sa o zem zaberá jediná vec - ignorácia. Doma ju pošli do izby a nech príde až ked sa ukludní. Ak sa hadže o zem v obchode, otoč sa preč, vôbec si ju nevšímaj, nerieš, nekrič, nedohováraj. Vo faze akutnych nervov deti aj tak nepočúvaju. 

pokial je možne, skus odsledovať, prečo sa hadže o zem a takýmto momentom skús predchádzať, nejako to zahovoriť

ak bije deti, jedenkrát (nie viac!) ju upozorni a ak neposlúchne, odíď s nou za trest z ihriska - proste sa hrať nebude, ak sa nevie hrať pekne

 

ano, aj s 2 rocnym sa da rozpravat- ked je v poho, treba sa vratit k tomu, ked sa hadzala o zem, treba jej vysvetlit, ze toto sa nerobi preto, lebo si moze ublizit, ze mamina ju lubi vtedy, ked je dobrucka a vtedy sa mozme spolu hrat....a toto 2 rocne dieta pochopi
ak sa odmalicka bude vsetko riesit bitkou, potom sa necudujme, ked budu nase deti chodit do skolky, do skoly, ze budu agresivne a svoje spory medzi sebou budu riesit tak, ze kamarata zbiju....
ja sa s mojimi detmi rozpravam o vsetkom - o tom, co ideme robit, co sme robili, kde pojdeme, ako nam bolo, pri veceri si povieme, co sa nam dnes pacilo, nepacilo....a dokaze to uz aj dvojrocne dieta, len sa mu treba intenzivne venovat....
Som na deti viac-menej sama, manzel je casto prec, kamaratov nemam tu, kde zijem, ale 100km, mama mi obcas niektoru vezme na vylet k nim a stiham toho dost, aj konicky....
drzim palce este raz

toto ma trošku zarazilo.myslím,že toto je jedna z najhorších viet,aké môžeš dieťaťu povedať.pretože možno začne poslúchať,ale zo strachu,že ju viac nebudeš ľúbiť.ja mojim vždy hovorím,že ich ľúbim vždy,za každých okolností,ale ked neposlúchajú,tak som z toho smutná.tak teraz trošku dúfam,že si možno nedopísala úplne svoju myšlienku

a pre autorku,súhlasím so sandrou vo všetkom,čo napísala.a ak si fakt nevieš rady,zájdi po radu ku psychologičke.s takýmito drobcami sa nie vždy dá pracovať,ale možno ti poradí aj dalšie rady,ktoré ma ona overené u inych mamičiek a my sme o nich ešte nepočuli.hlavne musíš byť dôsledná.ak raz povieš,že idete z ihriska preč,lebo robí zle,tak odísť musíte.deti bývajú také zlostné preto,lebo majú v sebe veľa emocii a nevedia ich dať zo seba von inak,ako hnevom.rozprávaj sa s ňou,samozrejme že nie,ako s dospelákom,ale hovor jej,že ťa mrzí,ked sa tak správa,nenapraví sa to za deň,chce to veľa času.

a ešte jedna vec.myslím,že u vás vzniká začarovaný kolotoč.dcérka je pre niečo nervozna,začne sa zlostiť,ty sa začneš zlostiť na ňu,prechádza na ňu tvoja frustrácia a hnev a z nej to prechádza na teba.cíti,že sa stane u vás veľká zmena,aj ked jej nerozumie a tak sa točíte v jednom kole.skús sa z neho vymaniť.ty musíš urobiť ten prvý krok a snažiť sa ho preťať,aj ked je to veľmi ťažké,najmä,ak si tesne pred pôrodom,ale dcérka to nespraví,tak držím palce,nech si tým rýchlo prejdete

Moja dcéra mala "obdobie vzdoru", je takzvané náročné dieťa. Skúšala som všetky tie drísty od pevného objatia, cez capnutie po zadku až po ignoráciu, radu psychológa, detského lekára atď. Dostala som jednu radu od skúseného odborníka: varené víno - pre mamičku aby sa upokojila :lol: :lol: Ale to som nesk´šala, takže neviem. Nič nepomáha, proste treba vydržať. Teraz začala chodiť do školy a tak ju to zamestnáva, že sa to začalo zlepšovať. A konečne začala aj normálne spávať - prvýkrát prespala celú noc keď mala 4. všetko sa napraví vekom, aspoň dúfam, a čo to prinieslo mne? - Som pripravená na prácu bacharky v ženskej vaznici, lebo nič ma len tak nerozhádže :D moja rada: Vydržať!