Nie nechodím s deťmi každý deň na ihrisko,a keď už idem tak sme tam okolo hodinky,niekedy trochu dlhšie.Ráno poupratujem,idem s deťmi do obchodu,majú 17 a 30 mesiacov.Cesta do obchodu,nákup a cesta domov nám trvá niekedy aj 2 hodinky.Potom varím,dám deti spať cez obed,poobede buď ideme k starým rodičom,alebo do materského centra,na ihrisko chodíme tak 3-4xdo týždňa.Predpokladám že tvoja dcérka je spoločenská,má rada deti,rada sa hrá.

ja chodim s malym vela na ihrisko a tiez toto robil....tiez nie som za to odmenovat deti za kazdu blbost co by mala byt samozrejmost takze dobre ze si prestala jej davat sladkosti. ja som mu vzdy poviem za 10 minu ideme domov(aj ked nevie co je to 10 minut,ale vie ze za chvilku ideme) potom ked uz naozaj odchadzame tak mu poviem este sa posledny krat smykni,alebo pohojdaj alebo co prave vykonava daj kamaratom ahoj a ideme. toto poviem len raz a idem. najprv boli jedy boje ze nejde. teraz pekne pride ku mne a odime spolu. vzdy sa este zastavime zvieratka alebo traktory pozriet a ideme domov. trvalo to ale dobre 3 mesiace kym sa to naucil. hlavne bolo ze som mu prestala tisic krat hovorit ze ideme a uz podme. jednoducho som mu to povedala a odisla som samozrejme tak aby som na neho videla a on najprv s placom a neskor uz v pohode isiel sa mnou. a ked ta neposluchne tak nechodte na druhy den na ihrisko. jeden dva dni to prezije

ak tak nechce odchadzat z ihriska, slub jej, ze ked pekne odide, bude robit nejaku cinnost doma!, ktoru ma velmi rada! NIE kupu novej hracky, alebo sladkost!  moj maly tiez tak trucoval, trvalo to isty cas, kym sa odnaucil, ale to je podla mna len take obdobie a malo by to prestat.  neviem, co tvoja dcerka rada robi, ale napr. povedz jej, ze moze varit spolu s tebou vo velkej kuchyni, vymysli jej nejaku cinnost, aby sa citila osozna, ze ti velmi pomaha, ale musi ju to bavit, alebo cokolvek, co rada robi. nam pomohlo, ked som malemu slubila, ze po ceste domov sme sli pozriet zvieratka na blizku farmu, mala som to okolo a tak sa tesil, ze na park zabudol. treba len skusat a vymyslat.

Deti zvyknú naťahovať čas pri rôznych akciách.  Mne pomáha dopredu oznámiť, , za chvíľu pôjdeme domov, alebo keď budú zvony zvoniť bim-bam ideme domov.  Alebo počítam do 5 . Malý sa tak naučil počítať do 5, keď začnem jedéééén...automaticky mi dopovie dva , štyri a päť!   :-)))   Tri vynecháva

Väčšinou mi to funguje.  Potom sa ešte uistuje, že aj Peťka šla domov aj Monika pôjde aj Šimonko. Niekedy keď nepočúva, teatrálne, nahlas mu zamávam, poviem, tak ja už idem, všetkých pozdravím, dlho, aby mal čas to prežuť a odchádzam. Vždy pricupitá. Nikdy neodchádzame s plačom.  Vtip je v dodatočne dlhom čase ho psychicky pripraviť (5 min, 10 max...dlhšie už nefunguje, zabudne)
Hej, a má 2,5 roka.
Veľa trpezlivosti.  :-)

Ja by som sa s nou nenadrapovala a nevyjednávala. Vždy jej vopred oznám, že budete odchádzať, že sa može ešte napríklad 1-2x šmyknúť, zahojdať a potom sa ide. A vždy to presne dodrž. Ak nechce ísť, otoč sa aj s kočíkom a kráčaj pomaly preč ... samozrejme, asi bude robiť cirkus, ale ty sa nezastavuj, len ju povzbud, aby vas dobehla.  

A ešte som chcela, neviem, kolko baži dcerka, ked tak stale prizvujuješ že ma navdahu:ishock:  3-ročne dieťa NEMA nadváhu, može byť baculatejšie, ale určite by som nejako v tomto veku neriešila "nadváhu".  Vahi musíš posudzovať vzhladom k celkovej stavbe tela, výške, porodnej hmotnosti, predispozíciám ... a ak si ju aj prekrmila, tak z toho vyrastie a stačí upraviť jedálniček smerom k zdravej strave. Ak pribera aj tak, rieš endokrinologiu, gastro ...

Tiež nám pomáha upozorniť dieťa dopredu: 2-3 minutky, potom ešte raz 30-40 sekúnd a potom proste ideme. Alebo, presne ako tu už písali,povedať že : posledný krát sa šúchni a odchádzame. Nikdy ani nemukli. Vedia, že čo poviem, platí a tak to bude. Vždy, od narodenia.

Ak na to dievčatko nie je naučené, možno to bude pár týždňov a možno aj mesiacov trvať, ale myslím, že to stojí za to. A to predsa nie je len o odchode z ihriska, ale o celom prístupe dieťaťa k disciplíne, nie?

Veľa štastia..

aj u nás sa osvedčilo,že oznámim dopredu,že ideme.tiež boli kedysi boje,že nejde a išli sme s krikom,ale postupne sa to naučil.chce to len čas,pevne nervy a veľa trpezlivosti.