asi jednoznačnú odpoved nedostaneš, lebo vela závisí od podmienok konkretnej rodinky, povahy maminky a tiež povahy a temperamentu detí atď.

Ja mam 5,5 ročný rozdiel a pre nás to bol rozdiel ideálny, nemenila by som, aj ked samozrejme, ma to svoje ZA a PROTI.

Ak by som to mala zhrnúť:

ZA bolo to, že som stihla medzi deťmi pracovať, niečo si zarobiť a zabezpečiť si stabilné miesto, kam som sa po druhej MD mohla bez problemov vrátiť, zabezpečili sme si bývanie; staršia bola už skoro samostatná, ked sa mladší narodil - vedela sa už uplne sama najesť, obliecť, chodiť po schodoch ... ; bola som doma, ked bola dcerka prváčka, to bolo na nezaplatenie :thumbsup: ; staršia bola dosť náročné dieťa, uplakané - takže som sa skor ani velmi necítila hned na dalšie dieťa; obidve deti som si užila naplno, teda som nemala nikdy dojem, že mi ich babatkovstvo preletelo ani neviem ako a zrazu mam doma dvoch "velkých"

PROTI bolo to, že mam doma vlastne 2 jedináčikov - teda dcera bola dosť dlho jedináčik a isté maniere jej zostali a mladší je zasa stále "malý" a tiež sme si ho trošku rozmaznali; dcera na syna po narodení dosť žiarlila a ani dnes nemaju až taky blízky surodenecký vzťah, skor ho staršia stále "vychováva". Dokážu sa aj spolu zahrať, ale nie je to také, ako ked ma niekto deti rýchlo po sebe. A tiež, kedže som mala deti v 25 a skoro 31 rokoch, zostali sme už len pri dvoch, na tretie si už vekovo netrúfam.

My mame rozdiel 2 roky aj mesiac. Na zaciatku to bolo narocne pre nas rodicov, ale nie nezvladnutelne. Od cca 1.5 roku toho mensieho  sa uz pekne vedia zahrat(mame 2 chlapcov, dost zivych). Maju sa velmi radi, nebiju sa, myslia jeden na druheho. S manzelom sme velmi radi, ze su tak kratko po sebe. Od malicka sa ucia delit sa,  prisposobovat sa, ucia sa jeden od druheho, motivuju sa navzajom...
Ani my nie sme prehnane uporiameni na jedno dieta, ako to niekedy vidime na rodicoch s jedinacikom.
Hocikam ideme, oni sa nenudia (ako nam hovoria rodicia, ktori maju jedno dieta, alebo, deti s velkym rozdielom, ze im vzdy musia zohnat kamarata) lebo sa mozu spolu hrat, kdekolvek sa nachadzame.
JA som bola v kuse 5 rokov na materskej, v robote mi drzali miesto, co bolo fajn, lebo som do toho rychlo vhupla. Ani kolektiv sa velmi nepomenil.
Podla mna velmi neotalaj, ked chces mat 3 deti. Cim mensi rozdiel, tym si budu lepsie rozumiet. Podla mna je dobre mat rozdiel tak max 3 roky. A ideal aj pre rodicov, ze ked mas dalsie dieta, starsie je uz v skolke.

Ked sa mi narodila mladšia dcéra, staršia mala dva roky aj 9 mesiacov
noo, ked bola malinká malinká, fu, to bolo dosť náročné, aj vzhladom k tomu že nablízku žiadna rodina, nikto. len ja, môj muž a naše dve deti, ktoré si vyžadovali dosť..
našťastie staršia nežiarilila. skôr chcela sa starať....ale také trojročné dieťa, to nemá ešte vôbec žiadny rozum, takže som si musela zaobstarať druhu postielku, aby som si mohla vôbec odbehnuť aspon ako tak na záchod. lebo čo len zaplakala už letela na nu pozreiť....
vtedy sa mi to zdalo. aj som to neraz vyslovila. že to bolo ešte málo, na druhé dieťa...
ale ako postupne tá menšia rastie, je to už iné. aj ked, staršia nám dáva zabrať..lebo tá by s nou robila poriadky....hihi
stále treba dávať pozor na nich, ked su spolu, lebo ešte ten jej rozumček nie je taký mudry, aby sa jej dalo veriť....
už je toiné, ked máš dve deti, a s menším rozdielom, musíš mysleiť na to, že každé má svoje potreby, svoj iný režim..to staršie sa musí prisposobovať tomu mladšiemu povačšinou......
takže nemôžeš ísť s tým starším na ihrisko vtedy kedy by ono chcelo. lebo to mladšie spí. napríklad.......
a takto by som mohla pokračovaaaaaaať. a ešte ak bude staršie žiarliť, tak máš čo robiť. ked mu neurobíš po vôli....
ale dá sa to všetko zvládnuť, len to chce pevné nervy.. :idance:

Ahoj,medzi mojimi deťmi je rozdiel 2roky+2týždne.No a nemenila by som,zvlášť ak sú s takou povahou v takomto poradí.Staršie dieťa,dievka,sa s radosťou od narodenia bračeka zapájalo do všetkého čo sa ho týkalo.Rada mi pomáhala a nežiarlila.Stále sa lubia,aj si to daju navzájom najavo,pomojkajú sa a tiež sa vedia spolu pohrať (samozrejme občas sa najdu aj menšie konflikty,ale nič hrozné).No a čo sa týka povahy detí,tak chvalabohu staršia bola vnímavá a chápavá,malý bol riadny šinter od narodenia a trošku nám dal zabrať,prvé mesiace sme nemali skoro žiadny režim.Bolo teda ťažké zladiť dve deti rozdielneho pohlavia ale už po prvom roku sa to zlepšilo.Takto podobne by som ešte pokračovala dlho...Ako nevýhodu vidím to,že nebudem na materskej v čase školáckych začiatkov našej slečny.Potiahla som 5rokov s deťmi,teraz budeme mať doma jedného škôlkara a jednu školáčku no a ja robím každý deň v týždni,okrem nedele.Budeme to musieť dáko zladiť,aby sme s mužom aj zarobili peniažky,aj sa venovali obidvom deťom aby sa ani jedno necítilo ukrivdené.No a tretie sa ja osobne nechystám mať,ale ak sa niekto rozhodne ho mať,neberiem mu to.Držím palčeky,nech sa ti darí :D

Ahoj, ja mam tri deticky. Dve dievcata (takmer 6 rokov a 2 roky) a teraz 2-tyzdnoveho chlapceka. Co som si vsimla, starsia dcerrka mala takmer 4 roky, ked sa narodila jej sestricka a mali sme trosku problemy, aby sa vyrovnala s prichodom surodenca. Tak som sa trochu bala, ako to bude tentoraz s mladsou 2- rocnou, lebo ona je na mna velmi naviazana. A cuduj sa svete, ona sa s prichodom braceka vyrovnala ovela lepsie ako jej strasia sestra. :)

Zvladat sa to da. Manzel zostal privy tyzden po porode doma, ale mam pocit, ze mam veci lepsie pod konrolou cez tyzden, ked je v praci. Strasia dcerka uz chodi do skoly a ja som doma s dvomi mladsimi. Mladsia dcerka je velmi aktivna, snazim sa jej venovat a vymyslam hry aj take, aby som si porobila poriadok po dome. Potom si citame rady knizky, staviame lego alebo sa hrame s babatkom. Ona ma babiku a ja maleho. Potom ideme zobrat starsiu dcerku do skoly a dievcata sa popoludni pohraju chvilku same vacsinou s barbies alebo si kreslia. Mam stastie, ze ked sa ucime so starsou do skoly, tak mladsia tiez prejavuje zaujem a kopiruje starsiu sestru. Mimo toho som prave zacala robit kurz, aby som uplne nevysla z profesie. (Skoncila som uni teraz v juni).  Mam vyhodu, ze to je dialkovo a tak mozem pozriet do knih, ked deticky spia cez den. Niekedy sa to podari a niekedy nie. Snazim sa velmi nestresovat. Kedze teraz mame vela navstev, asi kazdy druhy/treti den napeciem par cupcakes, aby som mala nieco pripravene. Varim denne na obed pre malu a pre mna, niekedy to mame aj na veceru (manzel a starsia dcerka maju obedy v praci/skole) a niekedy na veceru urobim len nieco na rychlo (cestoviny, zapecene zemiaky atd).

Zatial mozem povedat, ze sa to s tromi detmi da zvladat. Nie vsetky dni su uplne podla planu, ale celkovo sa to da. A este, ked pride manzel z prace zvycajne okolo 19:00, snazim sa vybehnut z domu len sama bez deti,  na max 30 minut a urobit rychly nakup alebo len natankovat benzin, aby som mala na rano vsetko pripravene (rano byva premavka velmi zla). A tu moju polhodinku si vzdy uzijem (pustim si oblubene cd alebo radio stanicu) a manzel si zase uzije nejaky cas sam s detmi. Zatial sa nam to osvedcilo. :) 

   

podla mna styri roky, vedela som sa venovat obidvom rovnako intenzivne (plavanie, cvicenie, hranie sa), starsia uz bola skolkarka, ked sa mala narodila a este to nie je vela na to, aby sa spolu zahrali. Ak by som mala tretie (urcite nie, uz som vekovo za zenitom), tak by som asi volila rovnaky odstup.

medzi našimi je rozdiel 2 roky aj 9mesiacov.a pre nás je ideálny.starší chodil už do škôlky a neboli žiadne problémy,mohla som sa v pohode doma venovať mladšiemu.teraz sa už vedia zas dobre prehrať,hoci aj si liezť do kapusty a robím rozhodcu,ale to je asi v každom veku.problém je len v tom,že som doma už 4 rok a začína mi to občas liezť na nervy.na druhej strane,dnes sa dá už popri materskej si aj privyrábať a ak máš niekoho po ruke,kto ti dieťa postráži pár hodín týždenne,tak sa to dá a nie je problém z izoláciou

ale každému vyhovuje niečo iné a každé rozhodnutie má svoje pre a proti.a potom,niečo príliš plánovať sa nie vždy oplatí,niekedy je lepšie nechať tomu voľný priebeh

dakujem vsetkym za odpovede :flowers: zatial sme obidvaja s manzelom za rozdiel medzi 1. a 2. rok a pol (prve je extremne dobre a pokojne babo) a 3. sa uvidi... :baby: :baby: :baby: no rada som si precitala rozne nazory

velmi prijemne citanie toto, az ma prekvapilo ako dobre sa to citalo, my tiez spekulujeme nad 2. dietatkom, dcerka uz ma 11. mesiacov a tak pomaly rozdumujeme, ze kedy zacat, tiez sa mi zda celkom fajn rozdiel tie 2 roky, ze sa zahraju a tak, ale bojim sa toho, ako to s nimi zvladnem.... ale ked ste to zvladli ine, no nie :)

 

Aj my chceme druhé bábo ale až neskôr, taký 5 ročný rozdiel asi ideálny, neviem, skor asi nie. Ale človek nikdy nevie... :P

my mame rozdiel medzi detmi 2,5 roka. zo zaciatku to bolo dost tazke, zosuladit program mladsiemu aj starsiemu a postihat vsetko co bolo treba, ale ked si fesaci na seba zvykli, bolo to fajn. v starsom som mala uzasneho pomocnika co sa tykalo starostlivosti o mladsieho braceka, ked ho pocul zaplakat, okamzite pustil vsetko s cim sa hral a utekal za nim robit mu spolocnost kym pridem, neskor, ked uz mensi viac vnimal, bol dlhsie hore, tak mu robil pestunku, hral sa s nim, vysvetloval mu rozne veci tou svojou detskou logikou, postupne ho priberal do hier. dnes maju chlapci 5 a 2,5 roka, o krasnom hrani sa mozem len snivat, neustale pocujem mamaaaa, on mi spravil to a ten zas ono, ale beriem to tak, ze sa maju radi, su to bezne detske sarvatky a nie je to pravidlo kazdodenne. velmi sa lubia a vyhladavaju spolocnost  toho druheho.

na porovnanie, svagrina ma rozdiel medzi detmi 7 rokov,  zo zaciatku to mala lahsie v zmysle, ze starsi chlapec bol uz dost samostatny, co pri vekovom rozdiele mojich chlapcov nehrozilo, ale uz mal podstatne ine zaujmy a hoci sa snazil venovat sa mladsiemu bratovi, uz je to citelny rozdiel a nehraju sa spolu tak ako sa hraju moji chlapci. v pritomnosti mladsieho brata sa starsi nemoze venovat svojim zalubam a hram, musi sa prisposobit mladsiemu a niekedy je to aj pre neho dost otravne a vyustuje to do svojim sposobom k prejavom ziarlivosti. teraz caka dalsie babo, rozdiel bude 10 a 3 roky opoti surodencom. mladsie deti si budu aspon spociatku vekovo blizsie a aj sa budu vediet skor spolu zahrat ako sa budu vediet zahrat so starsim surodencom. podla mna, vzdy bude ten "odstrceny", ktory nema medzi surodencami vekovo primeraneho partaka a myslim si, ze hoci sa vsetci traja chlapci budu mat akokolvek radi, vzdy ti dvaja mladsi budu mat k sebe blizsie. ale urcite to bude zavisiet aj od vychovy a povah deti.

moj syncek ma 9 mesiacov a cakame druhe, takze bude rozdiel rok a pol.prve babatko bolo riadne uplakane, kolikove, ubolene ael tak dufam ze toto druhe nebude taky placko:)a nejako to musime s nimi postihat potom a maly rozdiel je lepsi pre deti, pre rodicov je lepsi asi vacsi rozdiel, ale zas ked tak rychlo pride nove babatko tak ta matka je vytrenovana este z toho prveho, nocne vstavanie, tiez pri kojeni ziadne bolesti, lebo po kratkej dobe je to vycvicene:)mozno najtazsie budu prve styri mesiace ale potom to bude super, aj pokroky skoro rovnake, skoro ako take starsie dvojicky, a hlavne oni sa spolu navzajom zabavia:)

moje deti su od seba 19 mesiacov a ma to svoje vyhody, aspon sa pekne vyhraju. Teraz sme im kupili zahradny domček. Zatial ho maju v detskej izbe, ale ked bdue vonku teplo, dame im ho na zahradu a budu sa tam spolu hrať.