Naša dcérka svojho mladšieho bračeka tiež ľúbi - sú to veľmi krásne momenty videť ich, ako sa na seba usmievajú, "rozprávajú" si a túlia. Dianka si Matúška objíma a bozkáva, učí ho pásť koníčky, "číta" mu knižky, snaží sa ho v rámci možností zapájať do svojich hier a nikdy nebol ani náznak, že by mu chcela úmyselne ublížiť...

ALE určitá žiarlivosť sa u nej predsa len prejavuje - tiež si vyžaduje, až vynucuje pozornosť - najčastejšie fiktívnymi(?) problémami, ktoré potrebuje riešiť, keď je to najmenej vhodné, protestami, plačom a sťažnosťami, že ju niečo bolí (bruško, kolienka). A obhrýza si nechty.

Nuž - snažíme sa zachovať pokoj a chladnú hlavu a podľa možnosti jej aj vyjsť v ústrety, keďže takto nás to v konečnom dôsledku stojí najmenej energie. Navyše, niekedy človek ani nevie hneď tak posúdiť, či si len vymýšľa, alebo ju napr. naozaj niečo bolí. Najúčinnejšie nám pomáha tandemové dojčenie, ktoré sa nám čiastočne darí.

ak je to v poslednej dobe,nemyslím,že je to žiarlivosť.najmä,ak sa doteraz žiadna neprejavila.skôr by som povedala,že začína byť svojhlavý.chce skúšať,kam až ho pustíte.rovnako sa správa aj náš starší syn,najmä v poslednej dobe.odvráva,"papuľuje",je "hluchý".chce to len trpezlivosť a pevné hranice,ktoré sa neprekračujú.už som počula od jednej mamičky,že som na neho tvrdá.možno som,ale na druhej strane,môj syn si ku mne nedovolí,to čo si dovolí jej.po zadku dostane možno tak raz za týždeň,či dva,všetko sa väčšinou dá vyriešiť slovo,aj ked často zvýšeným.napriek tomu ona často tvrdí,že ho doma musí často biť,lebo ju nepočúva,je drzí a pod.na druhej strane,ked je pohoda,rada sa s ním pomojkám,pochválim ho za drobnosti,občas odmením sladkosťou.takže asi to bude chcieť len trpezlivosť,veľa veľa trpezlivosti,pevné nervy a hranice,čo sa smie a čo už nie.a 100% dodržiavanie pravidiel.trestanie za nedodržanie ale aj odmeňovanie za "poslúchanie"