Diskusie

Vytvoriť diskusiu

naviazanosť dieťatka

ahojte maminy, chcem sa opýtať, či má niektorá z vás skúsenosť s tým, že vaše dieťatko, lepšie povedané, trojročný drobec, je na vás úplne naviazaný, nechce nikoho iného, okrem vás? mám pocit, že pre mňa je to problém číslo jeden, svoju dcérku nadovšetko ľúbim, no tak trocha mi "nedá dýchať". začala sa pekne odpútavať okolo 2,5 roka, no potom nastal zvrat, netuším, čo sa stalo, a je na mňa myslím, že až neprirodzene naviazaná, odmieta aj veci, ktoré má rada, trebárs, ak ju chce tatino zobrať na zmrzlinu, viem, že by chcela, ale nepôjde, kým nepôjdem aj ja....neviem už, čo robiť, v septembri začne chodiť do škôlky, toho sa doslova desím, teda chcela by som sa poradiť, mám ju to stále skúšať učiť, nechávať ju u iných aj takpovediac nasilu, aj keď pri tom neskutočne plače? alebo ju všade nosiť so sebou ako "prívesok"  a čakať, že ju to troška prejde? a čo ak ju to neprejde? pre lepšie vysvetlenie, ide mi o také to normálne odpútanie, nepotrebujem sa flákať a všade chodiť bez nej, no myslím, že v takom veku je trošku neprirodzené, ak  nedokáže ísť von ani len so svojím ocinom, s ktorým má inak normálny, pekný vzťah. bola by som rada, ak by ste mi poradili, najmä maminy, ktoré to tiež prežili. ďakujem vám

  • Damini
    11.06.2011, 13:57

    Ahoj ahoj, u nás ten "zvrat" nastal krátko po druhých narodeninách. Je to presne ako píšeš - bez dcéry ani krok nemôžem urobiť, je mi za patami a komentuje úplne všetko čo robím. S ocinom síce von ide, ale celý čas sa priebežne pýta, kde som a kedy prídem. Naša dr. povedala, že to je úplne normálne, a že to prejde. Mne to osobne nijako nevadí. Dlho sme pracovali na tom, aby sa naviazala (je adoptovaná)a asi sa nám to ako-tak podarilo. ALe ako som písala, povedali nám, že to prejde, že sa netreba báť. :-)

  • anonym
    23.07.2011, 21:14

    nemám presne takú skúsenosť, ale myslím si, že ťa potrebuje a možno tuší, že niečo príde..školka, že tam nebudeš s ňou a tak sa bráni..ty ju najlepšie poznáš, aká je...daj jej to, čo potrebuje..ale ked uvidíš, že sa tým len "hrá" či niečo skúša, nehnevaj sa na ňu, len choď svojou cestou..neviem, či som sa dobre vyjadrila :-) ,,,moja decérka má 2 roky+ 2 mesiace a je  nosená na rukách, keď potrebuje, keď vládzem :-) zaspáva sama, ale vždy! keď idem z izby zanarieka a ked už sú zatvorení dvere je ticho...ked ju raz za ča stráži dedo, ja musím do práce, plače pár minut a chápem to...ale vie, že prídem a že ju milujem..stále ju kojím...takže tak :-)

+ -
Príspevkov: 2