efka, aj pri "dobrom" dieťati trvá všetko 2-násobne dlho, ako predtým ... len chapem, ked dieťa spí a papá pravidelne, tak si človek veci naplánuje a da sa fungovať. Toto poznám ja pri mojom druhom, proste spal podla presneho režimu, v noci spal, zjedol, čo som mu dala.
U dcery som nikdy nemohla plánovať, kedy a kolko bude spať, kolko budem uspávať ... často som vyvárala jedlá, ktorých sa ani nedotkla ... ale napr. na nočník sa naučila relatívne rýchlo, ale len cikať, kakanie už bol problem.
Dosť soms a z toho nervovala, časom som pochopila, že to nemá význam, že ju musím brať takú aká je a neplánovať nič vopred. A tiež som mala šťastie, že mi ju 3x do týždna doobeda bavila babka. Ja som chodila do roboty, vtedy som hovorila, že si chodím do roboty oddýchnuť. Nie v pravom zmysle slova, išlo o to, že som na chvílku bola v inom kolobehu. taká psychohygiena.
Mna najviac vyčerpávalo to, že bola (vlastne je) dosť uplakaná za všetko.
Myslím, že aj ty potrebuješ niečo, kde by si si mohla oddýchnuť. Napríklad keby si si našla niekoho na pomoc, nejaké dievča - študentku, čo by sa prišla občas s ním len pohrať.