ani ja som nemohla uveriť po skúsenostiach so staršou dcerou, ako je možné, že niekto povie, že dieťaťu da papať a da ho spinkať, že dieťa dokáže samo zaspať v postielke, že detičky neplačú, prehrajú sa samé ...
U nas do 2 mesiacov to bolo hrozné, lebo ak dcera nespala, tak revala ... a spala málo, takže revala vlastne stále a nerobili sme nič iné, len ju nosili, vozili, hojdali a všeliako zabávali. Tiež sa stále vrtela, kopala nohami, vykrúcala pri papaní. Potom sa trošku ukludnila, ale od 4 mesiacov bola čulejšia a zasa začal kolotoč. Od 5 mesiacov sa začala presúvať po bruchu, velmi skoro nato vstávať a chodiť .... a padať ... do 1,5 roka to bolo velmi náročné, potom už začala byť lepšia, samostatnejšia. V klude sa nevedla ani najesť, museli sme ju večne naháňať a zabávať. Režom nemala, do 4 rokov som jej ho nedokázala urobiť.
Mať druhé dieťa som si dlho nevedla predstaviť (hoci hned po porode sme si mysleli, že druhé dieťa budeme mať o 2-3 roky). Potom sa nam narodil po 5,5 roku syn a ten bol ukážkové bábo, ktoré papalo, spalo v pravidelných odstupoch a usmievalo sa na každého. Rano vstal, napapal sa a 3 hodiny spal, potom hodina hore, jedol a 3 hodiny spal ... a ak aj niekedy nespal, ležkal v hojdacom kresielku a hral sa s ručičkami. Ale teraz už ma 3,5 roka a je to riadne čertisko:lol:
Asi ako radí Nnati, najlepšie je prisposobiť sa potrebám dieťaťa, lebo tým, že sa budeš nervačiť nikomu nepomôžeš (hlavne nie sebe a svojmu dieťatku). Skús poprosiť niekoho (otecka, babku ...), aby ťa aspon 1x do týždna na hodinku vystreidali, aby si mohla vypnúť a niekam sa prejsť sama.