Podľa mňa rob podľa seba, nie podľa knižky. Však tvoje dieťa sa normálne primerane veku stravuje a to mliečko už nemá ako hlavnú potravinu, ale len ako doplnok. Niektoré deti sú takíto ciciačikovia aj do dvoch rokov napr....Keď to tvoje dieťa vyžaduje a tebe to nerobí problém, tak nevidím dôvod sa riadiť nejakou knižkou.

Neboj, robíš to výborne, na 9 mesiacov Ti aj nemliečnu stravu papká krásne a ak je inak spokojná, nie je dôvod si robiť starosti. Nezľakni sa, keď zistíš, že teraz už bude priberať pomalšie - má viac pohybu (určite už veľa štvornožkuje, poprípade pomaly aj chodí) a tým pádom má aj väčší energetický výdaj a tak to má byť.

Odborníci podporujúci dojčenie doporučujú dojčiť podľa aktuálnych potrieb dieťaťa, nie podľa hodín. Takže naďalej pokojne dojči na požiadanie - tak, ako si to dcérka vyžaduje. Neexistuje žiadna veková hranica, kedy by mamina mala/musela začať dieťaťu materské mlieko obmedzovať, odopierať. Zavádzať len ranné a večerné cuckanie dojčenému dieťaťu by bolo proti prírode. Presný časový harmonogram sa týka detí, ktoré sú už na umelom mliečku.

Pripojím moju osobnú skúsenosť - tiež som mala istý čas dilemu ohľadom dojčenia - od našej pediatričky (ale aj z iných zdrojov) som mala info, že už ju mám kojiť len ráno a večer. Ale ono to nešlo! Dôsledkom pokusov o zavedenie presného časového harmonogramu bolo zmätené, nervózne, vystrašené dieťa, ktoré samozrejme nechápalo, čo sa zrazu deje a u mňa veľká vnútorná dilema: na jednej strane rada lekára, ktorú by predsa bolo treba (?) brať vážne + strach zo "zlyhania vo výchove" (názory typu neustupuj jej, bude si s tebou robiť, čo sa jej zachce), na druhej strane materinský inštinkt mi napovedal niečo celkom iné... bola som z toho čím ďalej, tým viac nešťastná a deprimovaná. Nakoniec som sa rozhodla dať na svoju intuíciu a pokračovať v dojčení na požiadanie - aj v noci, ak bol záujem  (s dcérkou spíme spolu v jednej posteli, takže sa na dojčenie často ani úplne nezobudím) a veľmi sa nám obom uľavilo. Boli obdobia, keď si pýtala častejšie, boli obdobia, keď si na dojčenie takmer ani nespomenula. Samozrejme, nenechám ju dlho len naprázdno "dudlovať", keď cítim, že mliečko už v skutočnosti nepije a mne je to už nepríjemné, ale inak žiadne obmedzenia.

Ono to dojčenie nie je len o prijímaní potravy - dôležitý je aj jeho vplyv na psychiku a emocionálne rozpoloženie matky i dieťaťa. A zvlášť my, maminy náročných detičiek, môžme veľmi dobre využiť jeho upokojujúci účinok. 

Čo sa týka kaše, zarábala som jej na večeru nemliečnu kašu do môjho odstriekaného materského mlieka - trošku redšiu, než doporučoval návod a to si postupne celkom obľúbila.

Neprestávaj ju dojčiť len preto, že si sa to dočítala v "múdrych knížkach". :roll:  Ja som svoju malú dojčila dva a pol roka  a bola by som možno aj dlhšie len som musela služobne odcestovať na týždeň a po mojom návrate už o mliečko nemala záujem. Teraz mám tri týždne do termínu pôrodu a dúfam, že sa mi podarí vydržať aspoň dva roky. :-D

dieta je mudrejsie ako nejaka knizka
aspon co sa tika mliečka z mamineho cicika ;-)