najhoršie vzdorovité a trucovité obdobie, od 2-3r.

Osobne (zatiaľ) takýto problém neriešime (nás to ešte len čaká), ale viem, že priatelia, ktorí majú takto dve deti s menším vekovým rozdielom, kupujú hračky zásadne dvojmo.

To podla mna nie je spravne deti sa predsa musia naucit delit a najlepsie rovno od malicka je to tazke ano a netrva to tyzden....ale ked budu kupovat hracky dvojmo budu potom kupovat aj dalej obe vzdy dostanu novy mobil novy pocitac novy prehravac nove auto a dalej?....to sa mi nevidi spravne

Súhlasím s tou časťou, že deti sa musia naučiť aj rozdeliť. Ale rozhodne si nemyslím, že ich máme nútiť deliť sa úplne o všetko (veď aj my dospelí sa delíme len o to, o čo sa podeliť chceme) a tiež by som bola veľmi opatrná s tým  "od malička". Pre 2,5-ročné dieťa je už aj tak dosť ťažké spracovať to, že sa náhle musí so súrodencom deliť o čas, lásku a pozornosť svojich rodičov. Zároveň sa v tomto období dieťa učí zvládať návaly emócií súvisiace s obdobím prvého vzdoru, tak prečo na dieťa zbytočne tlačiť a trápiť ho ešte aj hračkami? Veď tie predsa dostáva pre radosť.

Prehnaná prísnosť môže byť pre psychiku dieťaťa rovnako škodlivá ako prehnaná benevolencia. O rok, o dva bude mať dieťa najvzdorovitejšie obdobie za sebou, bude mať lepšiu slovnú zásobu, lepší pojem o čase, väčšiu trpezlivosť atď, takže bude jednoduchšie vysvetliť mu "najprv sa chvíľku pohrá sestrička a potom budeš na rade zasa ty."

Ďalej, je predsa veľký rozdiel, či hovoríme o plyšových medvedíkoch, alebo napr. o notebookoch. Keď príde čas na drahé veci typu počítač, prehrávač - to už sa predsa bavíme o horizonte 8-10 rokov, kedy už dieťa chápe aj praktickú a finančnú stránku veci. Mobil - to je niečo iné, samozrejme, že každý má svoj vlastný mobil, v tom je predsa jeho podstata. A s tým autom - takýto absurdný príklad snáď nepotrebuje ani komentár.

deti sa musia naučiť deliť ... ale v tomto veku to ešte nechápu. To príde zvyčajne až neskor, po nástupe do školky.

Deti maju právo na vlastné hračky a maju právo aj nepožičať. Treba hračky rozdeliť na "babatkove" a "velkačske" a naučiť dcerku, že ak ona nechce požičať svoje, nemože si ani ona požičať sestričkine. A potom to nechať na jej uvážení. Časom si sama uvedomí, že hrať sa spoločne je ovela väčšia zábava, ako ked sa hra každý sám. No v 2 rokoch sa deti ešte spolu zvyčajne ešte nehrajú spolu, pri hre nespolupracujú s iným dieťaťom, ale hraju sa vedla seba.

Ja si pamätám, ked dcera mala 2 roky a vzali sme loptu, že si bude s iným dieťaťom kopať alebo hádzať, tiež to nevedla pochopiť a loptu držala v rukách, behala s nou a nechcela dať. Napriek tomu z nej nevyrástol sebec :wink:  a okolo 3-4 rokov sa už vedela hrať s inými deťmi normálne. Syn ešte minulý rok v pieskovisku zubami-nechtami chránil svoje výtvory a trhal sestre a kamošom lopatku z ruky. Tento rok už stavaju hrady spolu.

My mame väčší vekový odstup, takže dcera už notebook, MP3-prehrávač aj mobil má, syn je ešte malý, takže nepotrebuje. No ked dorastie, dostane samozrejme vlastné (dcera už bude vo veku, kedy bude mať právo na isté súkromie). Radio maju spoločné v dcerinej izbe, lebo je staršia, TV  ani neuvažujem kupovať do detskej - z presvedčenia. Detské izby každý vlastnú aj hračky každý vlastné. Ak sa rozhodnú, že si požičajú veci navzájom, je to ich vec. No nikdy som im nehovorila že musia, len že môžu s tým, že ak nepožičajú svoje, tak nech ani od iného nepýtajú jeho.