Ahoj,
mám 23-mesačnú dojčenú dcérku a podobnú skúsenosť - tiež sa v noci budí. Pravidelne sa budieva okolo jedenástej a potom nadránom okolo piatej, vždy sa pritúli, napije mliečka a spinká ďalej - to už je naša bežná rutina. Máva ale obdobia, keď sa budí aj častejšie - z viacerých príčin napr.
* keď je chorá alebo po očkovaní
* keď jej idú zúbky - rast stoličiek a očných zúbkov sme prežívali oveľa ťažšie než pri predných rezákoch - v takom prípade podám na noc primeranú dávku detského sirupu Nurofen proti bolesti, nečakám, až bude dieťa v agónii - na to tie lieky sú, aby sme sa nemuseli zbytočne trápiť
* keď máme v spálni príliš teplo a/alebo príliš suchý vzduch - vtedy vyvetrám, prevesím na radiátor vlhký uterák
* keď sa jej sníva niečo "akčné" :) - prihovorím sa jej, pohladkám, pritúlim
* keď sa zamotá do paplónika - toto sa jej stávalo práve okolo 1 roka, tak spinkávala prikrytá len dečkou
* keď je naozaj hladná, smädná
Ako to riešim? Vlastne neriešim - postupne som dospela k poznaniu, že moja múdra dcérka inštinktívne vie, čo je pre ňu najlepšie a vychádzam jej v ústrety. Spáva s nami v posteli, keď sa potrebuje pritúliť, tak sa pritúli. Keď si vypýta "mňam" :), ponúknem jej prsník - v polospánku sa napije a ja vlastne spím ďalej. Pociťujem to tak, že takto je to najprirodzenejšie, najmenej stresujúce a frustrujúce pre nás všetkých.