myslím, že psycho-motorický vývoj je individuálny a osobne si myslím, že radšej o mesiac neskor ako o týžden priskoro.
Su deti pevnejšie aj menej pevné, ale nie je dobré veci nejakým spôsobom urýchlovať. Je dobre s dieťatkom cvičiť, podporovať jeho samostatný vývin - napríklad plávanie, pasenie ovečiek na brušku a masaž. Vytvárať mu podnety, aby sa samo snažilo pretáčať, posúvať, dvíhať sa - napr. detská hrazdička, lákavé hračky. Ale nemali by sme mu pomáhať prostriedkami starých materí typu obkaladať dieťa vankúšmi, vláčiť za ruky, nechať ho v chodítku.Priznávam, že sme pri decre tiež chodítko mali, bola v nom ked už sama chodila okolo (od 8. mes.) ... dnes viem, čo som vedy nevedela a pri synovi sme ho už nepoužívali.
Moje deti su rozne ... dcera bola pohybovo šikovná, pevná, no aj tak vedela sama sedieť v polroku. Syn bol lenivejší a začal v 8. mes. a o nič sme neprišli. Chodiť tiež začal neskor ... a vobec mi to nevadí, práveže som bola rada, lebo menej padal.
Dieťa samo začne sedieť, vstávať, chodiť (aj pýtať sa na nočník), ked na to bude pripravené. Nie sme na žiadnych pretekoch ... u detí to je tak, že každé je v niečom inom šikovné a niečo iné robí v danom veku. Mama musí byť len trpezlivá a čakať. Výnimkou su len choré detičky, ktorým treba pomôcť, no to zhodnotí pediater, či a kedy treba. A určite nie nútením, ale zasa len cvičením (napr. Vojtova metoda a iné cviky)