Dieťa dokáže zaspať samo. Dá sa to vytrenovať, no čím je dieťa staršie, tým ťažšie to je a dlhšie to trvá. Lila máš pravdu, že treba zistiť potreby dieťaťa a z toho vychádzať, upraviť si to podla svojich predstáv. Verím, že su rodičia, ktorím ponocovanie detí nevadí, ale radi si rano pospia ... ak to rodinke vyhovuje, nevadí, dieťa si svoju potrebu odspí. U nás, ked som chcela, aby syn mal pre nás prijatelný režim, znamenalo to ráno vstávať o 6:3O.
On je zvyknutý na presné, rovnaké časy ukladania do postele, ak večierku prešvihnem čo i len o polhodinu, nemože už zaspať a spí zle celú noc ... má to výhody (kludné večery :D ) ale aj občasné nevýhody (večierku nesmiem porušiť ani na dovolenke, lebo potom zle spí). Posun času je u nas horor, je z toho celý rozhádzaný:roll:
S vybiehaním z postele skúsenosti nemám ... moje deti nebehali, ale kričia (príp. plačú). Synovi niekedy im stačí odpovedať, niekedy musím prikryť, uložiť, dať napiť a hned potom dostane pusinku a odchádzam z izby.
Dcera ma pravidlo, že po 20:00 musí byť v detskej izbe (zaviedli sme ho ked sme spravili detskú, v 4 rokoch). Nemusí spať ak sa jej nedá, ale v obývačke ju nechcem vidieť, po 20:00 je v televízore nevhodný program, a že aj my s ockom máme právo na čas na seba, ved celé dni sa vlastne venujeme práci a deťom.
Skerinka, malý možno aj vidí, že vás to hnevá a vidí, že to vzbudzuje vašu pozornosť ... z toho ma potom samozrejme velkú srandu. Deti su radi stredobodom pozornosti. Skúsila by som zmeniť prístup, s vážnou tvárou a bez velkého vysvetlovania ho uložiť vždy spať, nevybavovať sa s ním. Tvárte sa, že sa nič nedeje, ale jednoducho ide sa spať. Postupne ho to prestane baviť. A určite si nerob nádeje, že sa to podarí v nejakom rýchlom čase ho "prestaviť" z 22:00 na 19:30. Skús sa zamyslieť nad jeho denným režimom a čo by si mohla presunúť na skorší čas (jedenie? obedný spánok? kúpanie?). Posúvať možeš po polhodine, postupne.