ahoj,

naša mala približne v 15tich mesiacoch zo dňa na deň začala plakávať pri kúpaní..len čo sme vošli do kúpeľky a začala som ju vyzliekať. Všimla som si, že sa začala báť sprchy (tej hadice:wink: ) a pomohla mi rada kamarátky a síce kúpiť bábiku a najprv ukazovať ako sa kúpe bába a potom spolu s bábou okúpkať nenápadne aj malú. A pomohlo to hneď na prvýkrát. Naša malá je veľký vodný živel, z mora sa nechcela dať vytiahnuť, na kupku takisto, len vo vode je aj keď cvaká zubami..ale tá vaňa jej proste na moment nesadla...no ale bába všetko zachránila, tak vyskúšajte aj vy, naša sa odvtedy kúpe s bábou, ale vysmiata:wink:  držím palce!!

Ahoj, nas Matusko (2,5r) zacal odmietat kupanie priblizne pred mesiacom sposobom aky opisujes, tiez sa velmi rad kupaval, ked som mu predtym povedala ze nech ide do vane, ze sa ide kupat, utekal natesene do kupelne. Kupal sa vzdy s tatom, kopec peny a hracky a clapkali sa jedna radost. Ked ho tento stav odmietania neprechadzal ani po tretom raze co sme sa ho pokusali okupat, tak som ho isla kupat iba ja sama a jemne som ho sprchovala, vzdy protestoval, plakal, najprv chcel utiect, potom sa na mne zase drzal ako kliest, ale ked ocistit sa musi... nic sa nedalo ine robit a takto sme sa sprchovali spolu. Postupne od takychto scen upustal, asi si uvedomil ze skratka kupanie podstupit musi a je treba sa s tym zmierit. A akurat vcera ma velmi milo prekvapil, ked som mu povedala, ze nech sa ide kupat, ze ideme do vane, tak sice frflajuc, ale isiel pekne do kupelne uz konecne sam a nechal sa umyt. Vyzera to tak, ze tie deticky vselico skusaju a je to potom len otazka casu kym si znova uvedomia ze ved tuto cinnost mam rado, bavi ma a paci sa mi to. Myslim ze mu trochu pomohlo, ze aj inokedy mimo spolocneho kupania ma v klude videl ako sa sprchujem, aby si to uvedomoval ze co robim, naschval som sa nezavrela aby ma videl, ze vodicka je fajn aj ked sa namydlim, oplachem, vsetko som to komentovala na sebe a on sa zdialky pozeral. On totiz nie je na ine veci ako napr. babiky ako v predchazajucom prispevku, u nas najviac plati ked vidi mna alebo manzela ze robime to,coho on sa boji (nechce) a vidi ze to nic nie je. Pripadne takto to vyskusajte aj vy, ze by sa pozerala ako sa kupe mama alebo tato a tiez to komentovat. Vela stastia a drzim palce.

Ahoj,

nasa dcera priblizne v tom istom veku tiez strajkovala. Plakala a vyskakovala von z vane ako diva. Ona sa vsak bala peny. Upozornujem, ze nielen tej peny do kupela, ale bala sa aj peny, ktora vznikla v cistej vode, ked trosku kopala nohami. My sme sa zacali proste sprchovat. To jej nevadilo. Po case sme sa vratili aj ku kupaniu. Zabralo to, ze ked sa jej vytvorila vo vani pena, povedali sme jej, ze su to bublinky a nie pena. Ale v podstate si myslim, ze ako pride, tak odide. Skus zatial len sprchovat.
Mimochodom, pred par tyzdnami sme mali obdobie, ze sa bala sampnovat si vlasy (teraz ma cez 2 roky). Tak plakala a nariekala, ze ked ju niekto pocul, musel si mysliet je ju bijem hlava-nehlava. Nedala si vysvetlit, ze ked zakloni hlavu, tak jej voda nepojde do oci a usi. Tentoraz pomohlo pusinkovanie pocas umyvania vlasov. Tak pochopila ako treba mat hlavicku, ked sa umyvaju vlasy. Pri detoch treba byt extremne kreativny. Vacsinou zaberie nieco totalne jednoduche.

Dakujem za rady.
Rada by som ju sprchovala, ked nam to kupanie nejde, ale moja dcera je siva od hnevu uz vtedy, ako ju nesiem do kupelne. Ona sa do mna alebo do manzela tak pevne zakvaci (fakt ako kliest), ze sa neda ani odtrhnut, nieto vlozit do vanicky :*-(
Zatial jej hygienu riesim tak, ze ju vyzleciem a vselijako sa pokusam umyvat jej casti tela (setrne, aby z toho nemala este vacsie stresy) pod tecucou vodou v umyvadle...
Nechapem, z coho je ten jej odpor  :shock: Penive prisady sme jej do kupela nedavali nikdy, bublinky, ktore sa robia pri kopkani vo vode, mala rada, a s oblubou si zvykla brat vodu do dlane, natiahnut rucicku a tak ju vylievat nazad do vanicky. K dobrej nalade pocas kupania prispevali aj "kupacie" hracky.
Teraz nepomaha nic, ani hracky, ani opatrne vkladanie, ani pesnicky, ani ja ked som sa vyzliekla a vliezla s nou do velkej vane, nic  :-( Nema ani zmysel, aby sme sa jej pocas pokusov o kupanie prihovarali, lebo vrieska tak strasne, ze sami seba nepocujeme.
Tiez si myslim, ze je to len docasne, ale neviem si predstavit, ako dlho budeme takto fungovat... to provizorne umyvanie a tak...

ako píšeš, nikdy ste jej nedávali penu do kúpeľa. Možno je práve čas s tým začať. Je veľký výber pien jemných, v očkách neštípu. Držím palce.
Ak ani to nezaberie, tak tomu treba nechať čas. :)

si si fakt ista, ze dcerka nemala nejaky sokujuci zazitok? Nemohlo sa stat napr. ze si jeden vecer nebola doma a kupal ju tato, malej sa nieco prihodilo (posmykla sa, napila vody, ponorila...) ale tato sa to boji povedat?:wink:

Je pravdaze aj mozne, ze sa jednoducho dostava do obdobia vzdoru a iba principialne odmieta kupanie. Tazko povedat, len sa mi nezda ta prehnana reakcia, ktoru spominas.

Ja osobne by som volila rychle sprchovanie aj za cenu vrieskania, bez nejakych zvlastnych komentarov a okolkovani. Za par dni si zvykne, ze sa nic nedeje a ze s tomu nevyhne = rev nezabera = rev je zbytocny.

Ak si vsak utlocitna a chces to riesit podobrotky, tak mozes skusit napr. prestahovat vanicku do detskej izby, ci spalne, pripadne ak je teplo, ju kupat cez den vonku - mozno ju to zaujme ak k tomu pristupis ako k nejakej zaujmavej novej hre. Pripadne, ak je moznost, ist na navstevu k niekomu, kto ma male dieta a dohodnut sa, ze budete pozerat ako sa to ich dieta kupe - deti väcsinou chcu, to co nemaju, takze je mozne, ze sa dcera zacne dozadovat aby si ju do tej vane strcila tiez;-)  Alebo ju nekup trebars aj tyzden - iba umyvaj nevyhnutne casti tela. Pokial vresti uz zo samotnej kupelne, rob to niekde inde. Alebo ju nechaj nech sa pride pozriet ako sa kupes ty. Napusti si penu, zober nejake hracky a hraj sa, verim ze bude zavidiet:tup:

Dakujem za vase nazory a rady!

Penu sme nedavali, lebo sme parkrat skusali a neznasala to.

A tato ju nikdy nekupal sam, vzdy ju kupeme spolu. (no musim sa ho zastat, on by sa priznal, keby sa mu s nasou dcerou nieco nemileho prihodilo - nielen pri kupani)

Ziadny zly zazitok z kupania nemala, prislo to uplne odrazu.

Ale!

Nastal obrat k lepsiemu :tup: nechcem to zakriknut, dufame, ze nam to vydrzi.

Boli sme minuly tyzden na dovolenke, dcera sa tam kupala na dvore v bazeniku - uzasne sa jej to pacilo, vydrzala by tam sedieeeet... Proste bola nadsena :D Najprv sa bala tam vliezt, ale nerobila sceny, opatrne sme ju tam posadili, do ruky formicky, zacala sa hrat, prelievala vodu a straaasne sa tesila. Tak to bolo parkrat za cely ten tyzden.

Ked sme sa vratili domov, tak hned ten vecer sme si povedali, ze ju skusime okupat vo vanicke v kupelni, ked uz sa tak skamaratila s tou vodou. Vyzliekla som ju, odniesla do kupelne, ona zbadala vanu, hned zacala kricat od strachu a protestu. Posadili sme ju do suchej vanicky, dali jej do ruky jej milovanu zubnu kefku, okolo nej rozlozili gumene zvieratka a to asi zabralo... Manzel zacal pomaly prilievat teplu vodu a ona sa nam tam rozihrala, aj ked velmi vesela nebola a po chvili sa pytala von.

Ale aspon to je pokrok. To bolo predvcerom, vcera sme si dali pauzu, skusime ju okupat dnes.

Napadlo ma tiez, ze ak bude plakavat v kupelni, budeme jej vanicku s vodou nosit do izby a kupat ju tam, mozno sa fakt boji kupelne.

Dievcence, no to si predstavte - strach z kupania ako prisiel, tak odisiel...
:tup:
Dcerka sa odrazu zacala na kupanie a z kupania strasne tesit...
Takze vsetko je po starom, vsetko je ok.