Moj prostredny syn hryzol. Bolo to blbe obdobie, veru, nielen ze nas hryzol, ale aj surodenca, ktory sa nevedel branit ani tomu predist. Dodnes neviem, z coho tento zlozvyk pramenil, urobil to totiz niekedy len tak, ani nebol nahnevany, isiel sa pritulit a cvak.
My sme sa naucili postupne tomu predchadzat, normalne som mala vypestovany instinkt, ze ked sa pritulil, striehla som ci nejde cvaknut.
Citala som, ze na nevhodne spravanie netreba hystericky reagovat, ale normalnym hlasom povedat, ze to nema robit. Ci to pomaha, neviem. Syn z toho proste vyrastol, ale trvalo to mesiace :s
Pocula som uz aj pripady, ked to mamicka dietatu vratila a tiez ho uhryzla, no ja sa s tym nejak nestotoznujem. Aj ked to udajne pomohlo.
Ja skor zastavam nazor - jasne zaujat stanovisko "NIE" (toto sa nerobi) a predvidat, predchadzat tymto prejavom. Mozno ked uvidi, ze tym nebudi pozornost, tak to pochopi. Nas z toho musel vyrast, aspon si myslim.

Ak to vas syn robi len v hneve, mozno mu skusit ponuknut alternativu, ako ten hnev prejavit inak. Roztrhat, pocarbat papier, buchnut do vankusa....mozno ked objavite pricinu tohto chovania, najdete aj riesenie.

Dakujem velmi pekne za radu, asi budeme musiet pockat kym ho to prejde, aspon viem, ze sa to vyskytuje aj u inych deticiek.