Ahoj, ja mam 14-mesacneho chlapceka a hoci slovu "nesmies" veeeeelmi dobre rozumie, neposluchne takmer nikdy, prave naopak, vyziva sa v tom, ze robi nieco, co nema. Ak posluchne, tak je to skor nahoda... V takej situacii sa ho snazim doslova odniest od veci, ktorej sa zakaz tyka, aj ekd nie vzdy to ide (ked mam ruky spinave pri vareni, alebo mi kypi mlieko na sporaku). Myslim si (a snad sa nemylim:), ze to este stale chce cas. Dostal uz aj jeden krat po zadku (vysmial to) - ked hlavou trieskal z pasie do skla, v takychto veciach som najzasadovejsia. A potom mne osobne pomohlo - veci, ktore mi len "vadia", ale nie su nejak nebezpecne, mu uz ani nezakazujem, po case ho aj tak same omrzia, lebo to by som fakt cely den na neho len "nesmies, nesmies" hovorila, a jeho slovna zasoba by bola znacne ochudobnena :)
V kolektive sa sprava presne ako 14-mesacny. Ak sa mu nejaka hracka zapaci a naberie odvahu (chvilu prilepeny o mna, hi hi), ide, a hracku sa snazi zobrat druhemu drobcovi. Tam vacsinou zavisi na druhej mamicke - ak sme s kamaratmi, ktorych pozname, vysvetlime detom, ze si hracky mozu pozicat, ak ale nechcu, netlacime na ne (na jednej strane je samozrejme vzdy nespokojnost, ale vacsinou to ina hracka zachrani). Ak sme s cudzimi detmi, vlastne to funguje rovnako - spytame sa druhej strany, ci hracku pozicaju, ale tu mozno castejsie zasiahnem a hracku mu nedovolim len tak zobrat, ked sa dietko mota chvilu bez mamy. Mne osobne taky "hlava nehlava" pristup nie je blizky, lebo ani ja taka nie som. Ale mozno by to pre krpca do zivota nebolo odveci v dnesom svete...