to môže byť aj ak mu idú zúbky...vtedy sa niektoré deti zmenia aj o 100%.....

Naš mal takéto obdobie okolo 10 mes., že furt nariekal. Ked sa v noci tolko budí, to nie je normálne, isto mu niečo je - tiež tipujem zubky

In ak, na WC s malým chodím stále ... tiež ma prenasleduje na každom kroku doteraz :lol: A ked je u starkích, chodí takto za starkou :lol:

klaras,aký máte režim?kde spí v noci?kojíš?lebo aj to sú veci,ktoré to všetko môžu ovplyvňovať.

ak spáva s vami,potom je to problém,to je jasné,ale ak spáva v inej izbe,skús ho vziať ku sebe.viem,mnohé ma teraz ukameňujú,ale náš tomi spáva s nami doteraz a nie je to problém.aj môj brat a my všetci sme tak dlho spávali a v pohode sme z toho vyrástli,takže možno to pomôže

ak kojíš,tak tam iné nepomôže,bud to vydržať,alebo to vzdať a odstaviť,aj to niekedy pomáha,ale je fakt,že nie vždy a ak by si odstavovala,musíš byť o tom ty presvedčená,nie formou,že ved skúsim,uvidíme,tá väčšino nezaberá,teda čo som počula ;-) :green:

ak máš možnosť,skús sa mu maximálne,ale fakt maximálne venovať.var,ked spí,upratuj len to najnutnejšie a maj ho stále pri sebe.ak nie je ťažký,skús babyvak,šatku,alebo niečo podobné.

je možné,že mu idú naozaj zúbky,skús pozrieť do úst,teda ak sa ti podarí,ak je aj inak nepokojný,teda ak je s tebou,tak tam bude problém niekde inde,ako v tých prvých spomýnaných,ale ak je pri tebe "vždy" spokojný a "zlý" je len vtedy,ked nie si pri ňom,tak mu proste len chýbaš a začal si uvedomovať,že mama sa občas aj stratí z dohľadu,ale nevie,či sa aj vrátiš ;-) :green:

pevné nervy

Náš malý je tiež na mne zavesený, keď chcem niečo urobiť, najprv ho musím zaujať, pohrať sa s ním s autíčkami, knižkami, potom môžem odbehnúť. Aj v noci sa dosť budil do roka, už je to lepšie. Čím viac som chcela, aby ma na chvíľu nechal, tým viac sa na mňa lepil. Tak som to obrátila, viac sa s ním hrám, volám ho k sebe niečo robiť, alebo si spolu ľahneme a on sa mi hrá s rukami. Začala som si to vychutnávať a on mi začína utekať....Možno deti len cítia, že sme unavené a nechápu náš pocit, chcú cítiť bezpečie, a  o to viac sa  na nás lepia. Niektoré deti sú citlivejšie.
Súhlasím s Monči, skús sa na neho sústrediť, zaujať ho hrou, nejaké kocky, autíčko, u nás sme sa zabavili so štipcami, pritom som varila. Teraz ho baví pozerať autá spoza okna, a držať ho môže hocikto, kto je práve doma.
Držím Ti palce, zvládneš to, ver si.;-)

Ahojte,
to, co prezivate, je obdobie tzv. separacnej uzkosti. Je to uplne prirodzene a prejde si tym takmer kazde zdrave dieta, ktore ma so svojou matkou (pripadne inou osobou, ktora sa o neho stara) spravny laskyplny zvtah ;) je to znakom toho, ze dieta je na matku  naviazane, ze ju potrebuje. U niektorych deti to moze zacat uz okolo 7. mesiaca, u niekoho neskor. U nas to bolo od 10. mesiaca a preslo to;) Dolezite je, byt s dietatom. Cim viac sa budeme od dietata snazit dostat prec, tym dlhsie to cele bude trvat. V tomto obdobi sa dieta potrebuje priputat, potrebuje si vytvorit pevny citovy vztah, ktory je nesmierne dolezity pre jeho dalsi vyvin a nadvazovanie dalsich kontaktov s inymi ludmi, rovesnikmi atd. Takze ako uz pisali baby predo mnou, skus byt co najviac so svojim dietatkom a uvidis, ze to coskoro prejde. Urcite ho nenechavaj vyplakat, sama si zistila, ze to nepomaha. NEVYDIERA TA, taketo malicke deti nevedia vydierat, on ta POTREBUJE, citit ta, vidiet ta, pocut ta... Ver mi, je to len otazka casu, ked to zase prejde, ale musis mu dopriat tolko svojej blizkosti, kolko potrebuje...Samozrejme, v ramci moznosti, aby si sa z toho nezblaznila. Ja som to robila tak, ze ked prisiel muz z roboty, preberal syna on a ja som si isla robit nieco svoje s tym, ze vzdy, ked ma maly v olal a hladal, ukazala som sa mu... Dieta sa postupne nauci, ze nezmiznes z jeho zivota, ale len, ze si na chvilku odisla. Je to len otazka casu a je to normalne, neboj sa:) drzim palce a prajem vela trpezlivosti ;)

ERILUKY, to si pekne napísala.:tup:

a čo tak skúsiť naviazať ho na niečo iné? Na nejakú hračku, ktorú má rád. Alebo na vankúšik z postieľky. Aby vedel, že ich môže mať stále pri sebe aj vtedy keď ty pri ňom nebudeš. Môže si ich brať so sebou keď pôjde niekam kde ty nebudeš. Minule som v jednom čísle Mama a ja čítala, že mamina urobila zo svojho starého trička takú maznaciu vec pre dieťa, je to podĺa mňa veľmi dobrý nápad a stojí za vyskúšanie. ;-) Len dieťatko treba správne "namotať " na takúto hračku..