Ahoj podla mna niesi zla mama. To robia aj tehotenske hormony. Ja mam 4 mes. dceru a dakedy by som ju najradsej ani nevidela. Ale velmi rychlo ma to prejde. Ved ma len mna! Drzkaj sa. Verim ze to zvadnes!!! :kiss: :kiss: :kiss:
A neznervoznuj sa velmi. Dietatku to skodi! :heart:

awoj,neboj to prejde ja mam tiez dve deti s takym rozdielom ta mladsia uz ide mat 11mesiacov a starsia 3rocky :) Tiez som mala v druhom tehotenstve take stavy a to sa cudujem ze mam take dobre babo ;-) .Drzkam palce :-D

baby, ste zlaté. Už som sa bála, že ma pošlete za psychológom :cry:

Kazda tehotenstvo vnimame inak ja som prve tieto nalady vobec nemala :-P ale pri druhom som bola strasne nervozna :ups: .takze si myslim ze je to normalne predsa su to len hormony :-o

Som zo seba znechutená, myslela som si, že vlastné dieťa ma nikdy nerozčúli a že nebudem pri ňom nikdy nervózna. Ako to zvládate Vy?

nesmies to tak brat ved ti v podstate za to nemozes :) .mna rozculovalo vtedy naozaj vsetko co kolvek kto daco urobil vsetko bolo zle a Timka chudatko moje sa len na mna kukalo tak smutno ze ma to hned preslo ta zlost lebo som nechcela aby sa ma balo vlastne dieta :-S

jezibaba,verím,že je to ťažké,ale zvládnete to,neboj,ak budú ponúkať pomoc,tak po nej chňapni a pôjde to,neboj sa,svoje dieťa ľúbiš,ale si predsa len človek a máš svoje hranice,

Ja mám dve deti s vekovým rozdielom 2roky a necelé 2 týždne.Občas mi "praskajú" nervy,lebo mladší syn je v období keď stále slúša,kolko može vystrájať a pokúšať našu trpezlivosť.Stále by len robil hlúposti a verím tomu,že keby sme ho nebrzdili tak už nám skáče po hlave.Priznám sa,že mám chvilky keď ma napadne že chcem vypadnúť alebo aspoň potrebujem byť sama,ale úplne sama.Vtedy si pripadám ako úplne neschopná nafigu mama.našťastie malý má takú povahu,že za 10sekund príde,usmeje sa a všetka zlosť je fuč.On je asi ten tipický postrach Denis.Všetci nám hovorili keď sme ho čakali,že to bude určite postrach s takým menom,aj som sa obávala a je to tak.Jednoducho taký mal byť a hotovo.S ním je to tak že za každú somarinu si to vyžehlí krásnym úsmevom a pusou.
Takže nemaj obavy,že si zlá mama,ani nič podobné.Myslím že každá z nás má občas nafigu chvilky.

Ahojte, mne sa narodil syncek 31.1.2009 a je to moje prve dieta. Zatial som to zvladala v pohode a nervy mi praskali len pri zarucene "dobrych" radach jednej alebo druhej starkej. Ale vcera ten moj cert reval vkuse osem hodin, prebaleny, najedeny, odgrgnuty, na rukach a nic nepomahalo. Bola som nevyspata, migrenu som mala ako vysitu, nervy mi praskali, plakala som. :*-( Volala som muzovi, ale ten pracuje na druhom konci Slovenska a ja som teraz s malym u rodicov, kym prerobime nas spolocny byt. Tak som zavolala uz uplne zufala mame nech pride skor z prace. Podarilo sa mi maleho uspat a ja som si zdriemla aspon dve hodiny.:wink:

Dnes je Jurko ako med, dobre babatko. Spinka, dodrzujeme rezim krmenia a ja som spokojna, usmiata a oddychnuta mamina.:heart: