nepoteším ťa,len čakať,kým to prejde.snažiť sa zabrániť situáciám,ktoré to vyvolávajú,samozrejme to neznamená ustúpiť mu,ale ked viem,že niečo ho rozčuľuje,vymyslieť to tak,aby k tomu nedošlo.aj my si tým práve prechádzame u mladšieho a je to podstatne silnejšie,ako so starším.vysvetľovanie,kričanie,capnutie po zadku nepomáha.len odísť od neho,povedať mu,že sa musí ukľudniť a potom sa dohodneme.po chvíľke ho to prejde a je ochotný počúvať a dohodnúť sa.

takže pevné nervy.to je jediné,čo pomáha a pardon,trpezlivosť,na tú som zabudla :green: :green: :green:

je to klasický prípade detského vzdoru

Najlepšie zaberá nevšímať si to, nenechať sa vyviesť z miery a akurát strážiť, aby si počas "záchvatu" neublížil, a ked ho to prejde, možete sa o situácii porozpráva, samozrejme sposobom jemu primeraným. Hlavne mu vtedy nevyjdi v ústrety, lebo ak si raz niečo vyplače, bude to skúšať zas a zas. Najťažšie sa odoláva, ak dieťa spustí v prítomnosti iných ludí, v obchode alebo na ulici, ale ani tam mu neustupuj.

Časom sa naučíš tým situáciám predchádzať, lepšie povedané, vytušiť, kedy to príde.