:lol: :lol: :lol:  pekná téma

no ... ja som sa pri prvom dieťatku doma začala "nudiť" velmi rýchlo. Bola som čestvo po VŠ, mala som odpracované asi 2 roky a moja mama bola doma ... takže som si zohnala prácu na 4 hodiny do týždna, čo bola príjemná zmena a niečo som si aj zarobila. Do práce skoro naplno som šla po roku, to som pracovala tak 3-4 doobedia do týždna.

Pri druhom dieťati som sa rozhodla užiť si MD ako sa len dalo. Aj preto som mala dieťa až v čase, ked sme boli ako-tak zabezpečení, zostala som doma 2,5 roka a dodnes na toto obdobie spomínam ako na najkrajšie v svojom živote:tup:

Tak poriadne?asi po 4 rokoch od nástupu na prvú MD.a po mojom výleve mi začala polovička deti brávať v sobotu preč a zostala som sama doma.to mi stačilo na to,aby som dobila baterky.a vlastne mi to stačí doteraz.

Asi po 4 rokoch. Prvý mal 4 a druhý 1 a pol roka. Tak ako baby písali. Stačila malá zmena a opäť mám radosť. Ja som začala po večeroch háčkovať. Znie to čudne, ale tým že niečo vytvorím si "akosi posilním ego", že nie som doma len tak zbytočne a všetko má akýsi význam. Neviem to presne popísať... Ale je to veľmi individuálne.

Pri prvom po pár mesiacoch, pri tomto druhom krpcovi sa mi do práce nechce, ale privítala by som nejakú zmenu aj nejakú robotu aspon na pár hodiek do týždňa

Pri prvom po roku, pri druhom by som zostala doma aj 4, ale bola som len plne 3. ( lenze ja som nemala subeh materskych ci rodicovnskych, vzdy som medzitym pracovala - takze asi preto som sa do roboty po druhom nehrnula)

Ahoj, ja som doma cca od septembra 2009. To nie je až tak veľa. Starsi ma dva a pol, mladsi tristvrte rocka(nechodila som medzi nimi do prace). Nemam pocit, ze by mi liezla materska na nervy. Teda nie v tom zmysle, že by som mala už doma ponorku, alebo nevedela co doma robit, alebo mala depresiu z monotonnosti dni. Pred nastupom na matersku som pracovala v banke. Nie ze by to bola preca mojich snov, no celkom ma to bavilo. Ale aj tak ma to zatial do prace nelaka. Dni mi neprídu rovnake a nudne. Cely den mam co robit. Cas mi leti taaak strasne rychlo. Ale uzivam si ten pocit, ze mozem byt doma, starat sa o detvaky, o domacnost, zacalo ma bavit varenie, pecenie. Az budu chlapci troska vacsi, dufam, ze sa spolu budu hravat a ja budem mat konecne aj troska casu pre svoje konicky. Nechcela by som byt ale doma "donekonecna". Ale zatial neprisiel ten moment, kedy by som si povedala, ze ako ma to uz doma nebavi a chcem chodit do prace. Tieto dni sa uz nikdy nevratia a do dochodku budem pracovat este peknych par desiatok rokov, nie? Nepytaj sa tak hlupu otazku. Ved kazda sme taka rozdielna a je na tebe, ci a kedy sa ti zunuje byt s dietatom

Ahojte,tak ja mam 16 mes.synceka,doma som uz nieco cez 2 roky,uz od zaciatku tehotenstva som bola doma,pretoze pracujem v nemocnici a je to rizikove povolanie (sestra na ARE),takze som urcite nechcela ohrozovat drobceka v brusku :-) Co sa tyka toho,ci mi to uz nelezie na nervy,tak musim sa priznat,ze obcas aj ano,niekedy by som aj hned odisla do prace,ale tie zazracne 3 rocky,ktore mozem travit s malym mi nikto nevrati a preto si ich chcem naplno vychutnat.Ked sme sa s manzelom o tom bavili,pretoze ma volali naspat do prace uz po roku od narodenia syna a musim povedat,ze to bola pre mna velmi lakava ponuka :) tak mi povedal,ze maly potrebuje mamu a je este priskoro odchadzat od neho,navyse este stale ho dojcim a chcela by som aspon do tych 2 rokov.Od malicka mame rezim stale rovnaky,ktory mi sem tam lezie na nervy,ale tak drobcekovi to vyhovuje a ja sa tiez zariadujem podla toho :) Takze maminky neponahlajme sa do prace,ved sa este narobime :) a navyse nasim malym anjelikom je najlepsie ked su pri maminkach! Ked uz mame toho vsetkeho plne zuby,tak nechajme svoje ratolesti na par hodin bud polovicke,ci starej mame a len tak si vylozme nohy a relaxujme,napriklad :-D ale vsak to uz kazda mamicka vie,co by najradsej robila.Prajem nam vsetkym veeeeela trpezlivosti,baby vydrzime :)))