Kamaratkina dcera sa bala napriklad ked moja cca v troch mesiacoch len povedala nejake to bla bla,ga ga,kedze take deticky este nehovoria,stacilo jej toto a ona zacala hystericky plakat... musela byt proste ticho,ak sa co i len trochu ozvala uz plakala... celkovo bola taka ze sa nechcela hrat s druhymi detmi moc,radsej sa hrala sama.. neviem ako to je teraz,nie sme v kontakte uz,kedze sme sa prestahovali.. ale uz chodi do skolky,tak si myslim ze sa to zlepsilo...

tu iné riešenie nevidím,ako netlačiť na synčeka,vziať ho na ruky,upokojiť,že mu nič pri tebe nehrozí a ak neprestáva plakať ani na rukách,odísť.postupne to prejde.mohlo sa mu niečo snívať,mohlo ho niečo vyľakať a ty o tom ani nemusíš vedieť.chce to len čas,lásku a trpezlivosť

Ahoj..
Ano. Máme skúsenosť. Zatiaľčo syn sa nebojí ničoho a nikoho, psíkom sa prihovorí, pichne ruku do mraveniska a pozoruje ako mu mravce lezú po ruke, za pavúkmi by sa vydriapal po stene a opilcom počíta gombíky, dcéra (3r)je presný opak. Pritom nie je všeobecne nervózne dieťa, ani nemá zlú skúsenosť. Ale keď vidí psa na konci ulice, nepohne sa odo mna. Keď ide okolo nejaký bezdomovec, stíska mi ruku, že mi kosti pukajú. A veľa iných strachov... Ako už bolo spomínané: láska, trpezlivosť, vytvoriť pocit bezpečia. Dieťa to nerobí naschvál a nedokáže to ovládať. Len ak má pocit, že má človeka pri ktorom sa cíti dobre, ktorý ho podrží a nevysmeje a nezradí, len vtedy môže v sebe nájsť silu a prekonať, zahnať svojich bubákov. Nech vám to spolu pekne ide.. :flowers:

Dakujem za odpovede a povzbudenia. Mala som len obavy, ci som nieco nepokazila ja.. Uz som mala z mojho okolia poznamky typu, ze maly je strachopud a ze by som sa mala od neho viac izolovat, lebo je na mna privelmi naviazany..

No okolie si nevšímaj. Ja som mala podľa okolia "strachoprdka" do troch rokov a teraz má štyri aj pár mesiacov a v škôlke sa na neho sťažujú, že je bitkár a surovec. A to bol naozaj anjelik ani doma nie je bitkár a surovec. Tak neviem. Vždy keď sa bál sme ho objímali, nikdy sme ho nenechávali so strachom samého. A tak teraz neviem, čo so škôlkou. :( A kde je chyba, že robí v škôlke "zle".

ja si myslim, ze chyba je v skolke v tom, ze tam nema osobu, v ktorej by citil tu istotu, ktoru citil u Teba - bud si nedokazal vytvorit vztah k ucitelke, alebo o to ona ani nestoji (su aj take, ktore robia v skolke, hoci deti im idu srdecne na nervy... skratka, zmylili sa v povolani). a tak nemoze so strachom bojovat dovernym rozhovorom, utesenim ci povzbudenim - preto tie prejavy agresivity. deticky (a aj dospeli) vzdy maju nejake strachy, mozno im niekto berie hracky, sem-tam ich stuchne, kopne, buchne, nepusti ich k nejakej hre... a nikto jeho obavy v skolke vazne neberie, jeho agresivita mi pride ako volanie o pomoc. skus sa s nim podrobnejsie porozpravat o tom, co robi v skolke, ake su ostatne deti (idealne ak mate fotku celej triedy a on Ti rad-radom porozprava, ake je kto dieta) - pozor, netlac ho do odpovedi vyrokmi typu "robi Ti niekto zle? bije Ta niekto?" nechaj na nom, nech Ti porozprava, co zaziva...

ja si myslim, ze chyba je v skolke v tom, ze tam nema osobu, v ktorej by citil tu istotu, ktoru citil u Teba - bud si nedokazal vytvorit vztah k ucitelke, alebo o to ona ani nestoji (su aj take, ktore robia v skolke, hoci deti im idu srdecne na nervy... skratka, zmylili sa v povolani). a tak nemoze so strachom bojovat dovernym rozhovorom, utesenim ci povzbudenim - preto tie prejavy agresivity. deticky (a aj dospeli) vzdy maju nejake strachy, mozno im niekto berie hracky, sem-tam ich stuchne, kopne, buchne, nepusti ich k nejakej hre... a nikto jeho obavy v skolke vazne neberie, jeho agresivita mi pride ako volanie o pomoc. skus sa s nim podrobnejsie porozpravat o tom, co robi v skolke, ake su ostatne deti (idealne ak mate fotku celej triedy a on Ti rad-radom porozprava, ake je kto dieta) - pozor, netlac ho do odpovedi vyrokmi typu "robi Ti niekto zle? bije Ta niekto?" nechaj na nom, nech Ti porozprava, co zaziva...

Ale nie, nepokazila si nic, naopak - 15-mesacne dieta ma byt na matku naviazane. Izolovat by si sa mala, ale len od hlupakov bez trochy empatie, ktori Ti davaju podobne rady.

Ale nie, nepokazila si nic, naopak - 15-mesacne dieta ma byt na matku naviazane. Izolovat by si sa mala, ale len od hlupakov bez trochy empatie, ktori Ti davaju podobne rady.

mam 25 mesacneho syna a je velmi nedovercivy k ludom a okoliu,ak sa k nemu niekto ozve, odvrati sa, zamraci,dokonca sa aj rozplace. niekedy osobu pozna, videl ju velakrat, aj tak sa rozplace, niekedy sa upokoji hned,ale inokedy place ako taky maly zotrvacnik, snazim sa ho objat, ze sa nemusi bat, dat mu pocit istoty, jednoducho akoby sa ludi obaval, aj k detom jeho veku je velmi opatrny a nechce sa s nimi podelit, o maskrtu,o hracku. ale snad z toho vyrastie. mate podobne skusenosti mamky? ak ano, tak napiste...dakujem. inak doma je obrovsky srandista, tolko sa z neho nasmejeme...

 

podobným sme si prešli aj my pri staršom a postupne z toho vyrástol.u nás to chcelo len čas a "netlačiť na pílu"

podobným sme si prešli aj my pri staršom a postupne z toho vyrástol.u nás to chcelo len čas a "netlačiť na pílu"