Ak je takto zvyknutý, nič s tým neurobíš, kym to nepochopí sám. ja som takúto mala dcerku, potom sme to vyriešili tak, že sme  jej valendu prisunuli k našej manželskej posteli a mali sme také obrovské "letisko", aby sme sa všetci vyspali. Ona celu noc hladala dotyk, aspon nožkou, rúčkou, aby sa niekoho z nas dotýkala. Uplne sa naučila zaspať a spať vo vlastnej posteli v 4 rokoch. No a syn, uplný opak, nikdy sa k nam do postele neťahal a spaval vylučne v postielke.

Má štyri a nechce spať v postielke. :) Nebol v 15 tam už určite bude spať, teda vtedy už asi na posteli. Teš sa tomu, že teraz ťa potrebuje cítiť a nerob z toho problém. My spíme štyria - ja, manžel, 4 ročny a 20 mesačný. Hľadajú nás stále v posteli, keď sme ich dali do izbičky obaja strašne plakávali a budili sa každú chvíľu, keď to ani po týždni neprestalo, tak sme to vzdali. Však oni sa tam raz odsťahujú. :excited: :excited: :excited: :D :D :D

Uplne súhlasím s predošlými odpoveďami. Kým to dieťa samo nechce, len veľmi ťažko ho naučíš na postielku. A ver tomu, že naviazanosť na teba nie je nezdravá, ale úplne v poriadku. Ak dieťaťu nechaš čas, ono samo sa postupne bude osamostatňovať, podľa toho ako to bude cítiť. A to je pre jeho sebavedomie a pocit istoty to najlepšie čo mu môžeš dať.
My takto fungujeme od prvých dní nášho dieťaťka. Teraz sa už sama presunie do svojej postele (aj s mojou perinou a mne nechá svoju malu :bow: ), ktorá je pri našej manželskej, ale dllllho to  bolo tak, že sa ani o centimeter nechcela posunúť a spala stále "nalepená" na mňa.
Samozrejeme, že to nemusí vyhovovať každej mamičke. My si však tú blízkosť našťaťstie vychutnávame. No kedy inokedy budú detičky ešte také prítulne? Vážme si to teraz :baby:

moja zlatá ty buď len rada že spolu spinkáte, my sme so starším spávali spolu do jeho 5 rokoch a ešte aj teraz sa hrnie ku nám do postele a nám to vôbec nevadí, vychutnávam si tú jeho vôňu, lebo čas strašne rýchlo beží a potom ti bude smutno.... teraz máme 10mesačné druhé šťastíčko a ten od narodenia je s nami v posteli... je jasné že my s manželom sa nevyspíme ale sme radi že naše ratolesti chcú byť pri nás, a nám je to aj pohodlnejšie, zakryjeme keď treba, pohladkáme, pusinku dáme a nemusíme z postele vstávať.... neboooj, veď on tam do 18stich isto nezostane ;-)

moje dvojrocne dietatko to iste. Moj chrbat je uplne HOTOVO ... tak sa na mna tlaci ... s tym sa neda uz robit, len pockat kym bude starsi ... ked si ho nenaucila doetarz tak teraz je neskoro ...

aj moj 18mes. syncek spinka snami ale nevadi mi to-naopak tesim sa z toho ze hocikedy vnoci mozem pohladkat,chytit za rucku,byt pri nom...je pravda ze som si musela dlho zvykat na menej miesta v posteli ale utesovala som sa tym ze nam drobcekovia strasne rychlo rastu a nebudu s nami vecne...