Ahoj,pokial bude malá s manželom tak sa nemáš čoho báť.Ja som nastúpila do práce keď mala staršia vtedy 12 mesiacov a nosila som ju k opatrovatelke.Prvý týžden som jej volala každú chvílku ,bola som z toho stresovaná či malá neplače a či je v poriadku ale jej sa tam tak páčilo že niekedy sa jej ešte nechcelo domou;-) .Po týždni to už bolo OK,zvykla si aj ona a hlavne ja.Keď som vedela že sa jej tam páči tak som bola kludná.A ak bude malá s ockom tak si myslím že sa nemáš čoho báť.;-) Zvládnete to spoločne.

ďakujem za odpoveď. Dúfam, že to zvládneme, len neviem, ako si to mám zariadiť s kojením, Nerada by som prestala.

Ahoj ,
do prace som tiez isla skor, ked mal maly 1 rok, ale len na polovicny uvazok (kazdy druhy den na 8 h). Nez maly dovrsil 1 rok, musela som ist pracovne na 5 dni do zahranicia. Maly bol s manzelom a zvladli to na 100%, manzel zistil, co skutocne je materska dovolenka. Ze to nie je dovolenka, lae 24-hodinova sluzba malickemu clovieciku. Ked to zvladol manzel, stari rodicia z oboch stran prislubili tiez pomoc, tak som s pokojnym svedomim nastupila do prace. Uz pracujem vyse 6 mesiacov a zatial to zvladame OK. Manzela som pocas prveho roka naucila vsetko akolo maleho a on chcel sa naucit dobrovolne, tak som uz nemala strach, ze to nezvladne. Len mna trochu chyti smutok pocas dna, ked nie som s malym, ale mam vsade v praci jeho fotku a to mi pomaha.
S tym kojenim, zamestnavatel by mal umoznit matke kojit, keby si nebyvala daleko, tak manzel by ti maleho mohol priniest na kojenie a ked chces este kojit, ja osm si mlieko odsavala a zmrazovala, aby bolo ked nie som doma. Ale lepsie by bolo kojenie.
Tak drzim palce, nech to dobre dopadne.

situáciu,ktorú popisuješ nepoznám,ale ak máš prácu blízko domu,tak môžeš ako radila lucia,kojiť malého v práci,kde by ti ho manžel nosil,máš na to nárok zo zákona,prípadne si odstriekavať a dávať do mrazničky,ale vtedy sa určite nevzdaj nočného kojenia,ktoré ti pomôže udržať tvorbu mliečka,držím palce,nech všetko dobre dopadne ;-)

Bohužial, bývame 20 km od Bratislavy. Mrazničku mám plnú odstriekaného mlieka, je toho dosť, len sa bojím, že cez deň ak malá bude piť z flaše, večer odmietne prsník.

Ja som pri staršej nastúpila do práce 7 mesiacov po pôrode a nespomínam veľmi rada na obdobie, kým nešla do škôlky (čo bolo 2 roky po nástupe do práce). Malá bola nastriedačku s manželom, ktorý zostal pracovať na zmeny, pobrali sme dovolenky a po niekoľkých mesiacoch sme si vzali opatrovateľku z agentúry na pol úväzku. Kojenie som riešila tak, že ráno som nakojila pred odchodom do práce, potom mala desiatu a obed nemliečne a na olovrant som už došla kojiť. V práci som mala prestávku na dojčenie do 1 roka veku dieťaťa a počas nej som mlieko odstriekavala (ja som sa v práci  presúvala cca v 50 km rádiuse, takže sa tiež nedalo kojiť). Z fľaše to však nedostávala, pretože odmietala mlieko inak ako z prsníka. Tak sme ho používali na varenie a neskôr na večerné kaše a pudingy.

Zváž však jednu okolnosť: manžel zvládne všetko to, čo si robila doma ty? Pretože môj zvládol starostlivosť o dieťa perfektne, ale už nič iné. Keď som prišla domov, o hračky som sa potkla už v predsieni, v kuchyni bola hora riadu, oblečenie som zbierala po celom byte. A to nespomínam každodenné varenie (on nemal v práci zabezpečenú stravu a nemohol ani odchádzať z pracoviska najesť sa a keď boli doma, tak samozrejme museli jesť obaja), upratovanie, pranie a najväčšieho "časožrúta" - žehlenie. Bola to neskutočná šichta a zlepšilo sa to, až keď šla Anička do škôlky. Vtedy aj muž zmenil prácu, pracuje v normálnom režime, máme spoločné vikendy (predtým nám vyšli dva dni, keď sme boli obaja súčasne doma, len raz za osem týždňov). Ja som dnes na druhej materskej už rok, pracujem, ale z domu a len pár hodín týždenne.

Držím ti palce, aby si to vydržala a aby to ustál aj váš vzťah s manželom.