No moj synátor má síce len rok a ešte nikdy mu nič zlé u doktora nerobili, ale asi od 10. mesiacov máme ten istý problém. Včera sme boli v poradni a len čo sme vošli do ambulancie vykrivil ústa a keď som ho položila, aby mu sestrička zmerala krajčírskym metrom obvod hlavy bránil sa ako lev. No hrooooza :s  A dnes sme ručali ako ranený býk. Máme taký problémik, že nám síce zúbok vyrástol,ale neprerezal sa, a tak nás pediatrička poslala zubárovi. :*-( Ja mám paniku zo zubára, tak si vieš predstavt, že mi to nebolo jedno, keď som si pomyslela ako budú chrústovi rezať papuľku. Horko-ťažko sme našli zubárku, ktorá bola ochotná sa dať vobec do reči s takým malým bábom. Našťastie netrebalo nič rezať, vraj sa ten zúbok prereže o 2-3mesiace. Myslím si, že s tým strachom u takých malých detí sa ťažko niečo urobí. Ale mohla by si skúsiť kúpiť v hračkárstve lekárske pomocky a zahrať sa na doktorov, ukázať, čo mu bude na druhý deň pani doktorka robiť atď. Možno by to už trojročné dieťa pochopilo. :roll:

ja som dospelá a dodnes mám syndróm bieleho plášťa,je fakt,že si nepamätám,či som sa lekárov bála,zubárov určite,ešte som si len sadla do kresla a v ten moment som omdlela a to sa mali len prezerať zuby,žiadne opravy.ten nápad s tými lekárskymi hračkami je dobré,možno to zaberie,myslím,že trojročnému treba už všetko vysvetľovať,vie pochopiť veľmi veľa,nikdy mu neklam,že to nebude bolieť,že nebudú pichať a pod.povedz mu pravdu a dohodni sa s ním,že napr.keď bude dobrý a bude spolupracovať,tak môžete ísť na zmrzku,kúpiť nejaké malé autíčko,alebo tak podobne.a hlavne mu daj vedieť,že si s ním a že budeš pri ňom,teda ak je to možné a nemusíš čakať inde.držím palce,aby sa to zlepšilo

Ahojte.Moja dcérka má tiež panický strach z doktorov.Keď sa narodila,musela som s ňou chodiť do rizikovej poradňe a neurológiu,a samozrejme na poradňu.Keď bola malilinká ešte to tak nevnímala.Ale asi od troch mesiacov ,začala strašne plakať,a trvá to dodnes.A to už bude mať dva roky.Hlavne teraz je to problém,pretože sa nechce dať vyšetriť,mám čo robiť,aby ju lekárka mohla aspoň popočúvať.Ale hovoria, že ona z toho vyrastie.Ale kedy?Naša pediatrička povedala,že si asi pamätá bolestivé očkovania,alebo tie cviky na neurológii.No neviem.Ale keď máme ísť na nejakú kontrolu, tak ja už chytám hisáky,týždeň dopredu.

No ja osobne sa tiež bojím všetkých lekárov, v telke keď vidím ihly, krv, tak sa otáčam.
Tú lekársku výbavu doma máme, on nás s ňou aj vyšetruje, aj ho vždy pripravujem na návštevu lekára, vysvetľujem, ale hovorím, keď to príde, tak koniec... :(
Tak teda snáď z toho naozaj vyrastie...
A veľa záleží aj na prístupe lekárov k deťom. Ten jeho pediater sedí za tým stolom, vážny pohľad, no aj mne naskakuje husia koža. Ale pri tom je tu najlepší odborník.

Naozaj asi vela robi aj pohlad lekara, ved vazneho pohladu sa zlakne aj dospely, nie to male dieta.My mame nastastie super prijemneho lekara, je to lekar pre deti aj dospelych.V ordinacii ma kopec hraciek, vzdy nas privita  s usmevom.Ked len spomenie, ze musi dcerku popocuvat sama od seba si zdviha tricko a akonahle zbada palicku otvara usta.Je radost sa nato pozerat, aj ked radsej ak by sme tam museli chodit co najmenej;-)

Ahoj Tatiana, aj moja mala sa zacala bat lekarov. Ma tri mesiace a prve dva mesiace stravila v nemocnici, nebola som tam cely cas s nou a tak teraz ked chodime na kontroly do nemocnice cely cas place nespolupracuje, ale ona sa boji aj hlasnych zvukov a cudzich ludi, uzila si v tej nemocke svoje.

Cize si myslim, ze s tym nic nenarobime, snad nebudu do 18 plakavat, ale aj mne to je neprijemne ist k lekarovi a zubarovi ci gynekologovi, to mam asi najpanickejsi strach, a tak co take male detusky, nech len placu a brania sa. Ja osobne s tym nehodlam nic robit a aj keby som chcela tak asi nic nedokazem, lebo ten strach ma ulozeny niekde hlboko hlboko a navzdy. To by mala pochopit aj pani doktorka, mozno si staci vyzliect biely plast stat sa priatelskejsim doktorom, rozpravat sa s detmi hravou formou. Nemusi byt chyba iba v detoch

Vieruška, krásny príspevok, naozaj  máš pravdu... ďakujem. Malej bojovnici Sophinke prajeme veľa zdravíčka a šťastíčka :-)

ahoj kočky. aj naša jasmi sa pred časom začala báť doktorov...do dvoch rokov nebol problém, potom sme zmenili doktora, lebo naša dr. šla do dôchodku no a naša malá len ako ho zbadala mala dosť. a to sme sa s ním prvýkrát stretli na detskom ihlrisku kde si ju len tak nenápadne prehliadol porozprávali sme sa kde k špecialistom chodíme, diagnózi...naozaj je to dobrý doktor, snaží sa vždy vtipne a priateľsky k deťom, no na našu to nejak neplatilo, pamätám, že sme ju raz naháňali po celej budove, bola absolutne nepríčetná, sama nevedela prečo sa tak správa neukľudnila sa ani v aute až doma. Keď doki príde k nám domov, je úplne pohoda, ale keď my ideme tam, tak koniec sveta.
ale musím povedať, že v poslednom čase je to oveľa lepšie, takže verím, že z toho už teraz vyrastá....
držím palce aby to aj vaše detičky čo najskôr "vyrástli"...