10-mesačnú:shock: :shock: :shock:  no aj ja mavam nervy, ale do roka som nevytrieskala ani jedného, aj tak by to dieťa nepochopilo. A maleho som ešte nikdy nevycapala, dceru ano, ale to už musí byť fakt dôvod... nie taky že niečo neposluchne, jednu vec, to už musí si koledovať dlhšie...a potom ma to tiež mrzí:*-(

ja som tiež už malému dala na zadok a poznám ten pocit,keď by som najradšej svoje dieťa,ktoré inak stráááášne milujem zbila a to tiež stráááááášne.tá,ktorá povie,že ten pocit nepozná,tak tej neverím,iba ak by mala dokonalé dieťa,ktoré neexistuje,alebo by bola už šialená a nič jej nevadilo. :green: :green: :green:  a to,že chcela tvoja známa utopiť dieťa,lebo stále plakalo,keď malo koliky,tak to asi prebehne tiež veľkému počtu mamičiek cez myseľ,treba len vedieť,či to už náhodou nehraničí s popôrodnou depresiou.a ako riešim,keď som už fakt zúfalá.v prípade,že sa dokážem ovládnuť a necapnem tomimu po zadku (ešte že má plienku),tak ho vyslovene nechám o samote,nech plače akokoľvek,odídem od neho na pár sekúnd,niekedy na dve minútky,hoci aj do inej izby.hoci by som ho najradšej nepočula,tak stále počúvam cez ten plač,pričom často plačem aj ja sama,čo robí.stačí mi často fakt pár sekúnd a som podstatne pokojnejšia.a v prípade,že sa to stane cez víkend,kedy je manžel doma,tak mu proste poviem,nech sa o neho chvíľku stará on,že ja už nevládzem,ale to sa stalo možno dva razy,tým,že sme na neho dvaja,tak som pokojná.

Výčitky určite nemusíš mať. Každá mama, ale aj otec majú na svoje najdrahšie dieťatko nervy . :wink:
Náš syn je až nadmieru dobrý a poslušný, ale myslím, že najhoršie obdobie s ním bolo okolo tých 10 mesiacov, lebo nechápal zákazy, atď.
Čím je dieťatko staršie je aj rozumnejšie.  :-)

Ja som strašný nervák a tiež mi už veľakrát praskli nervy (hoci som si vždy opakovala kľud, kľud) a som zopár malému na zadok dala. Vždy si to potom vyčítam, ale už to nevrátim. A zopárkrát sa mi ho podarilo capnuť tak nešťastne, mimo plienky na stehienko. To mi ho potom bolo tak strašne ľúto :ups: lebo tak nešťastne plakal. Chudáčik za nič nemohol a nevedel pochopiť prečo ho mama bije...

...tiez poznam velmi dobre ten pocit... ale ked uz fakt je to na pokraji, tak zatnem zuby a predycham... ale uz sa mi stalo, ze som ho capla po zadku, aj ked chudacik on nevie o co ide... a ja potom som na seba zla, ze co to robim... :-S :evil:

ahojte :)

ja som vyletela z koze raz a Jakub dostal po zadku - tym ze to dovtedy nikdy nebolo, tak ani neplakal, len sa velmi cudoval ... boli sme na plavani a on mi v mihu sekundy zdrhol a takmer spadol do bazena... uplne ignoroval, ze na neho volam a bezim za nim... ked som ho dobehla tesne na kraji bazena, tak dostal po zadku....

ale to ze som mala chut ho vylatat uz viac razy - to nepopieram, ale niekedy by som zbila aj dospelakov... ale keby to aspon pomohlo ;-)

Mna uz tiez velakrat Rox nastvala, niekedy dostala po zadku, ale vacsinou sa snazim odist z izby a predychat, ona vacsinou pride zamnou a chce sa tulit, aby som sa uz nehnevala.My mame uz asi pol roka zavedenu metodu pocitania do 3.Najprv nechapala preco sa pocita  a potom dostane na zadok, no pochopila to velmi rychlo.Momentalne sme natom tak, najprv ju upozornim, ze idem pocitat....niekedy este chvilu skusa...no ked uz zacnem...vzdy je do cisla 2 kludna a posluchne na slovo.Vyskusajte, zabera to....;-)

baby bitkou nic nevyriesite...citala som v jednej knizke o psychologii dietata ze bitka je zlyhanie rodica a to svata pravda....
treba neskutocnu trpezlivost a len opakovat aby to urobili a ak placu tak si to nevsimat....moju malu som mozno dva krat po zadku buchla ....ale uz nikdy...

lulyi ale my nevrdime, ze deti bijeme... a ako sa vravi - nikdy nehovor nikdy ;-)

Lulyi, ja to tiež beriem ako osobne zlyhanie,ale niedy sa veru neudržím:ups:  a henina dostane po zadku. Ako som už písala, to už musí fakt poharik pretekať dosť dlho.

Ale biť take babätko, ročné... to sa mi zda dosť silná káva, aj ked je to len po plienke:s

Kamoske ked sa narodila mala,tak som jej pisala sms,ze ci uz su doma a ko to zvladaju...odpisala mi: "neviem,kde je sever,uplne chapem matky co vyhodia decko z okna a same skocia pod vlak"Samozrejeme,ze to pisala z davkou ironie a cierneho humoru,co je pre nu typicke,ale ked sa clovek nad tym zamysli,tak obcas.... :ups: :ups: :ups: Tiez mi utecu nervy,ale ja deti nebijem,skor vrieskam ako zmyslov zbavena,ale co oni su uz voci tomu za tie roky imunni a mne sa ulavi,skratka ja keby som sa mala denne 24h ovladat a potlacat svoje emocie,tak vecer chodim spat ako troska.Hej skusali sme vsetko,po dobrom,terapia objatim,vysvetlovanie,ignorovanie a aj urcita rezignacia z mojej strany,ale nie vzdy sa to da aplikovat pri mojom temperamente,ved aj ja som len clovek s chybami a zlozvykmi....

Ja som toho nazoru ze bitkou sa nic nevyriesi:s aspon na moju Timku to neplatilo dostala po zadku asi dva krat ale vzdala som to lebo potom bolo este horsie hadzala sa o zem atd:-( Mozem len potvrdit ze to pocitanie je super vec tiez dlhsie trvalo kym pochopila ale podarilo sa teraz je spokojnost na obydvoch stranach;-) Vrelo odporucam:-P

ja som celkom kludny clovak ale vsetko ma svoje hraice.mam choru dcerku,nehybe pravou rucickou,takze vela chodime po lekaroch a nemocniciach.Sociatku som jej dovolila vsetko:-)lebo som ju lutovla ale co bolo to bolo uz vela.par krat som jej uz nahadzala na ritku,ale ona sa mi este zasmeje a povie ETE.na dva rocky.Raz mi hodila sklenenu flasku do hlavy a vyletela mi ruka a dostala facku,velmi ma to potom bolelo ale zapmatala si to a uz to viac neurobila.Deti su deti.