gratulujem:flowers: , zije takato zienka na slovensku?

my čakáme piate bábatko a pocity mám podobné. Ale ked by som to verejne niekomu povedala pozeraju na mna akoby som rozprávala činštinou:roll:

:flowers: :flowers: :flowers:

prekrásne :flowers: :flowers: :flowers:

ja mám dvoch a mám pocit, že ani tých dvoch nezvládam...

Ja ja gratulujem a zároveň obdivujem.Ja mám zatiaľ iba jedno dieťa a popri ňom mam každý piatok školu a skúšky.Nevravím, že sa to nedá zvládnuť ale neviem sa dočkať keď tam v máji vstúpim posledný krát.Neviem si totiž to materstvo vychutnať na plno ako by som chcela.Mám stresy zo skúšok a výčitky, že sa dcérke nevenujem na plno lebo ma len 7 mesiacov a ešte musím počúvať reči od manžela, že doma nič nerobím.Nechápem prečo si niektorí chlapi myslia, že celé dni sedíme doma s vyloženými nohami a užívame si "voľno".Tiež by som chcela mať aspoň 3 deti ak nám to financie dovolia a vôbec sa do prace neponáhľam.Nie je nič krajšie ako keď sledujete každý nový krôčik-pokrok vášho milovaného dieťatka, keď vás objíme, usmeje sa a povie vám, že vás veľmi ľúbi :) je to nádherný pocit a chcem aby nikdy neskončil...A tiež chodíme každú chvíľu na výlety, na našu chatu do hôr a návštevy, všade berieme malú zo sebou čiže je v spoločnosti viac než dosť a preto sa ani nebojí medzi novými ľuďmi čomu sa teším.

krásny článok a tiež autorke gratulujem k peknej rodinke a zároveň jej ticho závidím (nie v zlom, samozrejme). my máme zatiaľ jedno dieťatko a veľká rodina bola vždy snom aj mňa aj manžela a ja si tiež tak ako autorka každý deň s maličkou vychutnávam a teším sa z neho. a vážim si každý jeden deň, kedy s ňou môžem byť doma, pretože viem, že tých dní bude možno oveľa oveľa menej, ako by som chcela... manžel pracuje, koľko vládze a aj celkom fajn zarobí, no nevládze utiahnuť celú domácnosť a môj rodičovský príspevok nás tiež z biedy nevytiahne... takže pre mňa je momentálne najväčším snom byť doma s malou aspoň tie tri roky, keby sme za ten čas stihli ešte aj ďalšie bábätko, bolo by to viac, než krásne. keď sa vrátim do práce aj ja, už to bude finančne fajn, aj keď by som išla robiť len na 4-6 hodín, keďže mojou prioritou je tiež rodina a nie kariéra. no kým som len na RP, ledva prežívame z mesiaca na mesiac... nie, nejde nám o žiadny luxus, malej kupujeme oblečenie vyslovene v lacných obchodoch, my si nekupujeme na oblečenie nič, jedine ponožky, keď sú už tie staré deravé. kino, obed v reštaurácii, či dovolenka - také slová sa v našom domácom slovníku nevyskytujú a to nás vlastne ani tak veľmi netrápi, aj tak nie je nič krajšie, ako keď si dáme malú do kočíka či do nosiča a ideme spolu na prechádzku do neďalekých hôr a hlavne, keď sa manžel každý deň z práce teší na nás a my na neho... áno, rodinka a čas strávený s ňou je to najkrajšie, čo človek môže mať, no musíme aj niekde bývať a manžel neutiahne domácnosť, hypotéku a výdavky na stravu (na obedy chodí len výnimočne na menu, väčšinou si nosí z domu - šetríme, kde sa dá. nefajčíme, nepijeme, šetríme, šetríme, no nevychádza to. o tom, že nemáme absolútne žiadnu rezervu na nečakané výdavky, ani nehovorím)... takže do práce sa - aj keď dúfam, že čo najneskôr - budem musieť vrátiť. z tohto dôvodu mi ten článok príde trošku nereálny a chcela by som autorke položiť otázku, ako dokážu vyžiť (ono podľa mňa nie je problém mať veľa detí, pokiaľ človek sám žije skromne a nevyžaduje značkové veci a luxus a tak naučí aj deti . no problém je podľa mňa to, že ten mamkin plat jednoducho v rodine chýba). a tak sa pýtam, milá autorka: Tvoj manžel je vládny činiteľ alebo ste vyhrali v lotérii alebo žijete na farme pod lesom, kde si všetko dopestujete a dochováte sami a nemusíte nič kupovať? nechcem sa nikoho dotknúť, len by sa mi hodil recept či rada, ako by som aj ja mohla žiť tak, ako autorka a tak ako by sa mi páčilo - venovať sa rodinke. :ups:

:tup: :tup: :tup: