Život po odstavení (alebo NEPLAČ, DIEVČA, NAD ROZLIATYM MLIEKOM)

25.3.2010 v kategórii Mama, autor Peťa, foto: istockphoto.com

Prišlo to nečakane, zo dňa na deň. Kožná lekárka mi uprene pozrela do očí a povedala: „S takým ekzémom nesmiete dojčiť.“

Prišlo to nečakane, zo dňa na deň. Kožná lekárka mi uprene pozrela do očí a povedala: „S takým ekzémom nesmiete dojčiť.“ Keďže „taký ekzém“ bol ešte k tomu na „takom mieste“, akým je prsník, a bolel  „tak nevydržateľne“, keď sa moje drahé dieťa „tak často“ a s „takou vervou„ prisávalo, rezignovala som.

Odstrekujúc si mlieko pod horúcou sprchou, uvažovala som o živote. Celý môj materský život bol jedno veľké intenzívne dojčenie. Čo budem teraz robiť? Veď ja nič iné než dojčiť vlastne neviem! (hormonálne šialenstvo, ktoré sa počas odstavenia v mojom tele rozbehlo, mi podsúvalo tony podobných myšlienok) Som vlastne potrebná? Komu bude teraz patriť moje telo? Prečo to tak bolí? Kde sa mám vyžalovať?

18-mesačná Terezka niesla všetko omnoho statočnejšie než jej hysterická mamina. Keď si pýtala mliečko a ja som smutne zvesila hlavu, hladkala ma po lícach a šepkala AU AU. S ekzémom som sa ju pokúšala dojčiť takmer celý týždeň, ale keď sa bolesti stali naozaj neznesiteľnými, plakala som, kým nedopila, a ona mi teraz svojím súcitom dávala najavo, že to všetko vie.

Týždeň ubehol, mliečko doznelo, a s ním dozneli aj moje stavy beznádeje. Zachvátil ma iný, rovnako silný pocit. Tentoraz však šlo o pocit bezuzdnej radosti. Ja nedojčím! Hurá, ja nedojčím! Akoby som otvorila veľké, dlho zatvorené okno a vpustila dnu prúd radostného slnečného jasu. (Keď tak nad tým uvažujem, ktovie, či stavy, ktoré som počas odstavovania zažívala, mali na svedomí hormóny, alebo len moja, roky neliečená obrazotvornosť :D ) Hurá, veď:

  • môžem teraz nabehnúť do najbližšej drogérie a kúpiť si nejaký parádny parfém (pokiaľ mi to, samozrejme, rodičovský príspevok povolí)
  •  môžem sa objednať u kaderníčky a vymyslieť si nejakú úžasnú farbu na vlasy bez toho, aby som tŕpla, či mi niektorá z jej zložiek neprejde do materského mlieka a nezafarbí môjmu dieťaťu pery a zuby (uvažujem, dojčila niekedy Marge Simpsonová?)
  • môžem si kúpiť nejakú peknú nočnú bielizeň a vdýchnuť tak nový vietor do našich manželských plachiet, pretože mliečko už nepotečie a nenarobí mi na bielizni veľké mliečne mapy
  • môžem dokonca vytiahnuť niektorú zo svojich sentimentálne odložených dlhých nočných košieľ (väčšinou ide o darčeky od starej mamy, čo pri pohľade na ne nie je také ťažké uveriť) a riadne sa do niektorej z nich zamotať, keďže už nebude treba, aby som sa v noci na počkanie 8x vyhrnula a poskytla svojmu dieťaťu, čo som mu celé tie noci poskytovala
  • keď ma od čítania mamičkovských časopisov a brázdenia internetových bazárov rozbolí hlava, môžem užiť liek, hoci sme od neho stratili príbalový leták
  • v reštaurácii nebudem musieť objednávať ako posledná, zúfalo listujúc v jedálnom lístku (Môžem? Nemôžem. A toto? Tiež nie. Toto vyzerá dobre... Ach, to tiež obsahuje.... Tak cestoviny so syrom, prosím.) a privádzať tak do stresu kolegyne, s ktorými sem-tam zabehnem na „dobré jedlo“, keďže už môžem jesť všetko vrátane čili papričiek (a potom vyzerať ako čili paprička, ale to je ÚPLNE JEDNO)
  • keď môj otec a hrdý dedko zase bude páliť domáce a naháňať ma po byte so štamprlíkom, (Peťka, veď len okoštuj a povedz, dobrá?), môžem vypiť CELÝ štamprlík (existuje na toto nejaký spisovný ekvivalent?) a s očami vylezenými z jamôk vydýchnuť „Dobrá, tati!“
  • keďže Terezka je také skvelé a odvážne dievčatko a odstavenie zvládla s takým prehľadom a osobným nasadením (ak v noci plakala trikrát, tak už veľmi preháňam), môžeme teraz s manželom konečne vyraziť do kina a vrátiť sa po dvoch či troch hodinách bez toho, aby som celý film tŕpla, že moje dieťa u babky kŕčovito objíma radiátor a kričí MAMA MAMA (podobnosť s radiátorom nie je čisto náhodná, počas kojenia som schudla viac než som kedy dúfala – a teraz, po odstavení, vidím, že na prsiach dokonca viac než môj manžel kedy dúfal)
  • ešte k tomu kinu – vyhnem sa stavu, kedy moje perpetuum mobile vytvorí počas filmu toľko mlieka, že z kina vyjdem ako silikónová kráska pár minút po zákroku (mám na mysli bujné tvary i bolestivosť)
  • ak budem potrebovať bdieť dlhšie než zvyčajne, môžem si do tej najväčšej šálky urobiť megasilnú kávu a bez pocitu viny ju do seba vliať ako keby to bola moja posledná káva v živote
  • môžem... no skrátka, môžem takmer všetko!

Len jedno nemôžem. Nemôžem to krásne, intímne, nežné, vrátiť späť. Náš vzťah sa dá znežniť objatím či spievaním do uška, ale je to len zlomok toho, čo sme mali možnosť s Terezkou zažívať, kým nás neodstavili. Ľúbim ťa, dievčatko moje!

 

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám! Vybrané články budú publikované a honorované!