Malí záhradníci

23.4.2010 v kategórii Mama, autor Eva, foto: istockphoto.com

Chlapci majú každý svoje políčko, o ktoré sa starajú, i keď nie vždy nám pestovateľský zámer vyjde na jednotku.

Materská dovolenka so sebou prináša okrem starostí a povinností niekedy i kopec voľného času, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi. V závislosti od veku detí sa u mňa menil i spôsob, akým som tento voľný čas využívala.

V čase, keď boli deti malé, ma častokrát trápil spánkový deficit, preto som sa mohla rozhodnúť medzi prípravou nejakého jedla alebo spánkom. Keď už deti trocha podrástli  a spánkový deficit som nemusela riešiť, objavila som opäť čaro záhradky a práce v nej. Tento môj koníček musel ísť bokom, pokiaľ boli deti veľmi malé, čo mi dosť chýbalo, pretože okrem toho, že práca v záhradke je mojím koníčkom, viem si  tam vždy dobre oddýchnuť.  Deti prestali spávať cez deň, tak  sme záhradku mohli objavovať spolu.

Máme okrasnú i zeleninovú záhradku. V okrasnej časti sú vysadené dreviny, trvalky a cibuľoviny. Pre udržanie vlahy a ako prevenciu pred neželanou burinou sme využili kôru a ozdobné kamene. Ale poznáte deti, neustále sa potrebujú niekde kutrať, po tom, ako ich pieskovisko omrzelo, presťahovali sa na iné stanovište a kamienky s kôrou si nakladali do vedierok, pridali vodu  a "varili si kašu“. Cestou strácajúc kopu tejto masy, doniesli  mne alebo manželovi ochutnať výsledok ich kuchárskych zručností.  Kamene v trávniku kosačka veľmi neobľubuje, preto je jasné, ako som strávila zvyšok dňa.  Polámané a pošliapané tulipány a trvalky tlačiace sa zo zeme mali smolu, boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Poučená  touto skúsenosťou som si  zeleninové hriadky "zabezpečila“ tyčkami s napnutým špagátikom vymedzujúc tak deťom zakázané územie. Myslíte si, že to malo význam? NIE...Veď čo je to 1,5 metra široký chodník pre chalanov jazdiacich na šliapacom traktore alebo odrážadle. I napriek mojim výstražným značeniam často padla za obeť časť hriadok najbližšie k chodníku a cibuľka či mrkva sa už z týchto nájazdov nespamätali. "Nič to“, vravím si v duchu, "niečo ešte zostalo“, ale v myšlienkach už tipujem, čo padne za obeť zajtra. Manžel mi už dávnejšie navrhoval, aby sme všade zasiali trávu, chalani by mali viac miesta na ich šantenie a ja by som predišla sklamaniu. Túto myšlienku som zavrhla s nádejou, že chalani raz predsa vyrastú a začnú si vážiť úrodu z vlastnej záhradky.

Hrášok pestujem už niekoľko rokov, zakaždým povzbudená vysokou úrodou a obľúbenosťou u detí ho vysadím väčšie množstvo. Aj minulý rok som vysadila riadnu plantáž hrášku, pričom mi deti prvýkrát  pomáhali. Aj keď niektoré guličky skončili v petržlene, iné v chodníku, predsa som bola šťastná, že z ničiteľov sa konečne stali malí záhradníci. Hneď na druhý deň bežali pozerať na hriadky, či sa už niečo nezelenie. Po niekoľkých dňoch sme sa dočkali, hrášok sa tlačil zo zeme a deti skákali od radosti. Chodili ho polievať a každý deň sledovali, ako podrástol.

Pri prvom okopávaní som si však všimla poodtŕhané lístky a mladé vrcholčeky popadané okolo rastliniek. Napadlo ma, že si chalani zase varili nejaké tie "dobroty" a potrebovali niečo zelené. Nemohla som uveriť, že by dokázali čo len jedinej rastlinke ublížiť.  Ani som sa chlapcov nemusela pýtať, záhada sa vyriešila. Keď som sa od políčka vzdialila, po chvíli ma vyrušil nezvyklý ruch a štebot - vrabce, či skôr kŕdeľ vrabcov sa pustil do nášho hrášku. Spočiatku sme sa snažili ich plašiť, ale v momente, ako sme im ukázali chrbát, pokračovali opäť v hostine. Vyzobávali z rastliniek šťavnaté nové výhonky a tak nás oberali o úrodu.

Po pár dňoch sme stráženie  vzdali, chlapci boli smutní a veru padla i nejaká tá slzička. Nechcela som, aby ich tento neúspech sklamal, preto som vytrhala zvyšky hrášku, pôdu prekyprila a zasiala som ešte mrkvu, tej u nás nikdy nie je dosť. Chlapci sa mali zasa o čo starať, a pri ich príkladnej starostlivosti sme sa dočkali i rekordnej úrody. Celú  zimu si mohli pochutnávať na sladkej vlastnoručne vypestovanej mrkvičke.

Odvtedy majú chlapci každý svoje políčko, o ktoré sa starajú, i keď nie vždy nám pestovateľský zámer vyjde na jednotku. Dôležité je, že sa z chlapcov likvidátorov stali záhradníci, ktorí v príkladnej starostlivosti o záhradku predstihli i mňa.