Ako som prestala dojčiť

Verím tomu, že mnohé mamičky, ktoré chceli a chcú dojčiť svoje dieťa čo najdlhšie, nezažívajú obdobie neistoty a tápania, aké som zažívala ja. Nevedela som totiž, ako čo najbezbolestnejšie ukončiť dojčenie. Určite si teraz mnohé z tých odhodlaných mamičiek povedia,  že som blázon, keď chcem ukončiť dojčenie, tak teda čítajte ďalej a potom súďte...

Tiež som bola mamička s odhodlaním dojčiť svoje dieťa minimálne do dvoch rokov, prípadne až do obdobia, keď si samo povie, že už stačilo. Žiaľ, život to zariadil inak a ja som sa kvôli svojmu vlastnému zdraviu musela odhodlať ukončiť dojčenie. Odhodlávala som sa dlho, stále som bojovala so svojim zdravotným problémom, ktorý mal obdobia pokoja (veľmi krátke) a vzápätí obdobia „nepokoja“ (veľmi dlhé), keď som ako matka malej dcérky bola naozaj obmedzovaná v každodenných potrebných činnostiach. Obliecť, prebaliť, navariť, okúpať, umyť riad, upratať...bežné veci, ale ak má človek dlane popraskané do živého a každý náznak pohybu vyvolá ďalšiu prasklinu a bolesť, stanu sa každodenné povinnosti skôr utrpením ako radosťou :-/ A vykonávanie týchto činností s bavlnenými + gumenými rukavicami...to musíte proste skúsiť, aby ste pochopili, aké to je. Dlho som to zvládala aj vďaka veľkej pomoci mojej maminky a pochopenia zo strany manžela, ale stav sa natoľko zhoršil, že som sa rozhodla riešiť to. A na to bolo potrebné ukončiť dojčenie, aby sa mohla rozbehnúť liečba.

Ako to spraviť čo najbezbolestnejšie, aby moje dieťa netrpelo a nemalo pocit, že sme mu zobrali niečo, čo patrí k jeho životu? Prečítala som mnohé rady a odporúčania, a stále som sa obávala reakcie môjho dieťatka. Pýtala som sa laktačných poradkýň, známych a rodiny, detskej psychologičky, dostala som rôzne rady a usmernenia, z ktorých som si LEN JA mohla vybrať „ten správny“ spôsob. A v tom začne žena – matka pochybovať o tom, ktorý je ten správny. Rozhodnem sa správne? Neublížim svojmu dieťaťu? Získala som dokonca aj podporu od pediatričky, ktorá sama potvrdila, že je na čase skončiť s dojčením a dať svoje zdravie do poriadku. Dcérka mala našťastie už 19 mesiacov, takže to nebolo až také zlé (teda z pohľadu mamičky odhodlanej dojčiť minimálne do dvoch rokov).

A čo čert nechcel, práve v tom období, keď som sa chystala ukončiť dojčenie, sa moje milované dieťa (ako keby to cítilo) ešte viac naviazalo na „mamin cecík“, čo mne zrovna situáciu neuľahčilo. Aj napriek odporúčaniam odísť na 3-5 dní preč a ponechať dieťa s manželom, som sa rozhodla neriešiť to takýmto spôsobom. Predsalen je to dušička maličká, závislá na svojich rodičoch – a hlavne maminke, nemohla som ju opustiť práve vo chvíli, keď stráca svoje mliečko. Nakoľko bola na svoj vek dosť rozumná, začali sme s rozprávaním o tom, že maminka je chorá a bude sa liečiť a ujo doktor povedal, že mliečko už nebude... To sme omieľali asi tak týždeň pri každej príležitosti a snažili sme sa obmedziť dojčenie cez deň.

Keď sme boli mimo domu, vydržala cez deň bez dojčenia úplne v pohode – stačila zmena prostredia alebo zaujatie niečim iným. Ak si aj doma pýtala cecík, stále sme sa buď snažili zaujať ju iným a zahovoriť to alebo som sa snažila na chvíľu vytratiť z jej blízkosti, predovšetkým v časoch, keď som zvykla dojčiť – ale to sa dá samozrejme len s pomocou ďalšieho člena rodiny, ktorý zatiaľ zostane s dieťaťom.

Čoho sme sa najviac obávali, bolo zaspávanie...nakoľko dcérka zaspávala len na cecíku, príp. v kočiari bez cecíka. Prvé dni sme cez deň zaspávali v kočiari, potom sme skúsili v postieľke bez cecíka – takže som pri tom nebola ja, ale tatík alebo babička, ktorí sa jej snažili vysvetliť, prečo maminka nemá mliečko. Kupodivu to prebehlo veľmi hladko a dcérka bez problémov zaspala aj bez cecíka.

Po týždni sme sa teda rozhodli ukončiť dojčenie definitívne a naučiť zaspávať dcérku aj večer bez cecíka. Nakoľko je to nespavé dieťatko a proces uspávania je sám o sebe „náročný“, sami sme nevedeli, čo máme od takejto zmeny očakávať a ako to bude asi prebiehať. Počkali sme si na víkend, keď bol tatik doma a mohol zastúpiť maminku pri úspávaní a šli sme do toho...

Tatík si zobral dcérenku do vane, ja som sa s ňou rozlúčila  s tým, že idem ku doktorovi, takže ju bude uspávať tatík, to isté jej rozprával aj počas kúpania, opakovala to a tvárila sa, že je to ok, veď je to logické a chápe to... :o) Ja som s babičkou sedela dole v kuchyni a počúvala, kedy si dcérka svojim úpenlivým krikom a plačom začne žiadať svoj cecík. No a čuduj sa svete...žiaden plač sa nekonal, dcérka dokonca zaspala v rekordnom čase do 10 minút a bez cumlíka a ...prespala celú noc. Fííííha, povedali sme si, tak to je teda paráááda, to sa nám naozaj ani len nesnívalo, že to bude mať taký ľahký priebeh...nakoľko naše „náročné“ dieťatko nám už lámalo hlavičky rôznymi záhadami. Ale uvidíme, aké budú nasledovné dni a....boli pohodové.

Zaujímavosťou je, že kým som ju dojčila, spávala aj s cumlíkom – nie vždy, ale keď sa v noci prebrala a mrnčala, cumlík ju ukľudnil. A tak som si myslela, že cumlík bude náhradou cecíka, a mýlila som sa. „Nie je cecík, nebude ani cumlík“, povedala si asi moja milovaná dcérenka.

Tak veľmi som sa toho bála, a také jednoduché to bolo. Samozrejme, nastali menšie komplikácie – v sobotu v noci mala dcérka horúčku, a tak som jej cecík dala, ale v nedeľu už bola v poriadku a odvtedy sme bez dojčenia. Ešte si pár dní žiadala cecík – no skúšala, či náhodou...ale po vysvetlení, že mliečko už nie je, pochopila a nežiadala viac.

Tak to bolo z tej psychickej stránky mojej a dcérkinej (aj keď len ona vie, čo všetko sa odohrávalo v jej hlavičke). A čo tvorba mlieka?! Je potrebné nezanedbať to a mať dostatočné informácie vopred, aby sme neskončili zbytočným zápalom a liečbou antibiotikami. Pila som šalviový čaj, na odporúčanie laktačnej poradkyne som si zväzovala prsia obväzom, čo malo aj vizuálny efekt  pre našu dcérku, ktorá keď videla obviazané cecíky, pochopila, že niečo nie je v poriadku a rozprávala, že mama ma na cecíku bibenko... A s pomocou homeopatík (sephia CH15 a CH30) sa mi tvorba mlieka úplne zastavila bez väčších komplikácií. Tým, že sme prestávali dojčiť pozvoľna, sa tvorba mlieka postupne znižovala. Zo začiatku bolo potrebné párkrát odsať mliečko, aby sa prsia nezapálili, ale potom to šlo už samo.

A tak – milé mamičky – odhodlané ukončiť dojčenie už z akýchkoľvek dôvodov, verte, že to nebude tá najhoršia vec, akú so svojim dieťaťom zažijete. Čaká nás ešte veľa omnoho krušnejších chvíľ, to mi verte. Dôležité je byť odhodlaná a veriť, lebo to vo vás vytvorí pokoj v duši a vyrovná hladinu nepokoja, otázok a pochybností, ktoré stále budú. Ak budete presvedčená o tom, že teraz je ten správny čas, vycíti to aj dieťa a pomôže vám. Tak držím päste!