Zradná mononukleóza
Zdurené uzliny, nechutenstvo, únava... Prvé príznaky mohli naznačovať angínu, v mnohých prípadoch je však dôvodom mononukleóza.
Ide o infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré postihuje lymfatický systém. Hoci sa často objavuje u detí, u tých najmenších je skôr zriedkavosťou. Ak sa však vyskytne, rodičia by mali byť o to viac obozretnejší. Často sa totiž stáva, že ju deti prekonajú bez príznakov, avšak stopy na ich organizme ochorenie zanechá... O tom, ako prebieha a ako sa prejavuje, nám porozprávala Doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD., vedúca katedry infektológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
„Infekčná mononukleóza sa vyskytuje na celom svete a postihuje všetky rasy. Premorenie stúpa vekom, choroba postihuje najmä deti a mladších dospelých. Môže však prebiehať aj pod obrazom veľmi ťažkého ochorenia s viacerými komplikáciami. V našich podmienkach je prognóza vo všeobecnosti dobrá. Za pôvodcu sa až v 80 – 95 % prípadoch uvádza tzv. vírus Epsteina a Barrovej (EBV), ktorý patrí do skupiny ľudských herpetických vírusov. Avšak predpokladá sa, že klinický obraz ochorenia môžu vyvolať aj iné vírusy.“
Príznaky infekčnej mononukleózy
Prameňom nákazy je chorý človek alebo aj zdravý nositeľ vírusu. Samotný vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou, slinami (preto má mononukleóza aj ľudový názov „choroba z bozkávania), krvou alebo priamym kontaktom. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty. Ochorenie môže prebiehať asymptomaticky (bez príznakov), alebo ho môžu sprevádzať tieto ukazovatele:
- zväčšenie lymfatických uzlín
- horúčka
- slabosť, malátnosť
- nechutenstvo
- bolesti v krku
- bolesť hlavy
- drobné vyrážky
- zväčšenie sleziny a pečene
Choroba sa spočiatku podobá angíne. Medzi neprehliadnuteľné symptómy patrí zväčšovanie lymfatických uzlín na krku, ktoré vedie k zápalu mandlí. Viac už doc. Holečková: „Uzliny sú zväčša nebolestivé, nehnisajú a sú voľne pohyblivé, čo je veľmi dôležitý moment v diferenciálnej diagnostike uzlinového syndrómu. Uzliny sú zdurené obojstranne, často tvoria veľké pakety, ktoré deformujú krk.“ Ochorenie v horších prípadoch vrcholí tzv. splenomegáliou (zväčšením sleziny), ktorá sa postupne upravuje. Medzi obzvlášť závažné príznaky patrí hepatomegália, čiže zväčšenie pečene. Zmeny na pečeni sú okrem zvýšených pečenových testov sprevádzané aj ľahšou formu žltého sfarbenia kože.
Diagnóza infekčnej mononukleózy
Inkubačný čas sa udáva rôzne, najčastejšie 30 až 60 dní. Pacient je infekčný od prvých príznakov do vymiznutia teploty. Pri klasickom klinickom obraze stanovenie diagnózy nerobí zväčša problémy. Doc. Holečková: „Samotnú diagnózu infekčnej mononukleózy potvrdzuje vyšetrenie krvi:
- počet bielych krviniek môže byť spočiatku vysoký, no postupne klesajú;
- dôležité je diferenciálne vyšetrenie bielych krviniek, pričom hlavný podiel majú lymfocyty, ktorých zvláštnou a diagnosticky významnou zložkou sú tzv. atypické lymfomonocyty (pre infekčnú mononukleózu svedčí prítomnosť 10 a viac percent);
- zápalové parametre nebývajú vysoké;
- ochorenie potvrdia aj zvýšené hodnoty pečeňových testov.
V diagnostike sa používa tiež sérologické vyšetrenie krvi, kde sa vyšetrujú špecifické protilátky proti EBV a prítomnosť nešpecifických protilátok, ktoré sa však u malých detí (dojčatá a predškolský vek) nemusia vždy tvoriť. Preto aj dieťa s infekčnou mononukleózou môže mať tieto vyšetrenia negatívne.“
Možné komplikácie
Pri ťažšom priebehu ochorenia sa môžu vyskytnúť zriedkavé komplikácie:
- zápal pľúc
- oslabenie imunity
- komplikované ochorenia pečene
- streptokoková angína
- natrhnutie sleziny
- zápal srdcového svalu
- zápal mozgových blán
Vyrážky
U niektorých pacientov sa môžu objaviť vyrážky, kožné výsevy rôzneho vzhľadu. Popisujú sa v 3 až 12 % prípadov. Ako príklad môžeme uviesť 4-ročnú Janku, u ktorej sa ochorenie spočiatku prejavilo iba vysokými teplotami. Jej mama hovorí: „Dcéra bola unavená, malátna, opuchli jej uzliny. Od lekárky dostala antibiotiká na angínu. Až krvné testy potvrdili mononukleózu. To však už bolo neskoro, pretože sa dcéra „vysypala“. Vraj to bola reakcia liekov s vírusom choroby...“ Tento druh exantému nie je sprievodným znakom ochorenia, je reakciou na podanie liekov.
Problematiku bližšie vysvetľuje doc. Holečková: „Ide o exantém po aminopenicilínoch. Predpokladá sa, že tieto látky vstupujú do interakcie s pôvodcom infekcie. Výskyt tohto exantému sa udáva až u 60 – 100 % pacientov, ktorí užívali aminopenicilíny. Aj preto platí základná zásada liečby angín – použitie aminopenicilínov sa až do vylúčenia infekčnej mononukleózy neodporúča."
Liečba infekčnej mononukleózy
Špecifická terapia infekčnej mononukleózy neexistuje. Liečba je symptomatická (zmierňujú sa príznaky), odporúča sa pokojový režim (vyhýbanie sa náročnejšej fyzickej aktivite, deti by minimálne tri mesiace po prekonaní ochorenia nemali cvičiť, obmedzenie fyzickej aktivity je však dané stupňom poškodenia pečene) a pacienti s ťažším priebehom by mali byť hospitalizovaní na infekčnom oddelení, obzvlášť to platí pre malé deti.
Aké lieky sa pacientom aplikujú, približuje doc. Holečková: „Pri poškodení pečene je u pacienta vhodný šetriaci režim, dôležité je dodržiavanie pečeňovej diéty. Ak infekčnú mononukleózu sprevádza bakteriálna infekcia s povlakovou angínou, je to dôvod pre antibiotickú liečbu, mimo aminopenicilínov, ako som už spomínala. Kortikosteroidy sa podávajú krátkodobo pri vážnejších stavoch – napr. hroziacej obštrukcii dýchacích ciest, krvácajúcich prejavoch, pri poklese krvných doštičiek, hroziacom prasknutí sleziny ap. Takáto liečba nie je indikovaná ambulantným lekárom, vyžaduje si vyjadrenie odborníka.“
Odporúčaná pečeňová diéta
Podľa závažnosti ochorenia a poškodenia pečene sa odporúča 2 až 6 mesiacov šetriaca diéta. V jedálničku je potrebné obmedziť, u malých detí vôbec nepodávať:
- potraviny s vysokým obsahom tuku (tučné mäso, tučné krémy, šľahačka...)
- akékoľvek vyprážané jedlá
- potraviny obsahujúce konzervačné prísady (horčica, kečup, sterilizovaná zelenina, paštéty, mäsové konzervy…)
- údeniny a údenárske výrobky
- koreniny
- slané pochutiny, čokolády
Odporúča sa príprava bielkovinových a sacharidových jedál varením a dusením, vhodné je stravovanie v malých dávkach, vo väčšej miere konzumovať ovocie, zeleninu a šťavy.
Navždy?
Často sa stáva, že u detí do 3 rokov sa ochorenie zistí prineskoro, až po jeho odznení. Detský organizmus dokáže prekvapiť svojou regeneračnou schopnosťou, no sú prípady, kedy neliečená infekčná mononukleóza prechádza do tzv. prolongovanej formy – dlhodobo pretrváva mierne zvýšená teplota, dieťa má sklon k infekčným ochoreniam, lymfatické uzliny bývajú dlhodobo zväčšené, časté je nechutenstvo.
Vírus doživotne pretrváva v organizme a pri narušenej imunite môže vzplanúť pod iným obrazom ochorenia. Čo to znamená pre rodičov dieťaťa, ktoré prekonalo toto ochorenie? Je pri oslabení imunity možný skorší, či častejší návrat ochorenia? Odpovedá doc. Holečková: „Veľmi zriedkavo, ojedinele môže dôjsť k relapsu ochorenia, niekedy sa môže objaviť tzv. syndróm infekčnej mononukleózy, podobné ochorenie s podobnými príznakmi, spôsobené však iným ako EBV vírusom.“
Mnohým rodičom napadne myšlienka, ako svoje deti pred infekčnou mononukleózou ochrániť. Je to vôbec možné? Doc. Holečková dáva na záver rady, ktoré určite stoja za zváženie: „Proti infekčnej mononukleóze sa očkovať nedá. Ide o vírusové ochorenie, ktorého rodinný výskyt je veľmi zriedkavý. Rodičom, ktorých deti už prekonali túto chorobu, by som radila, aby svoje dieťa vystríhali kontaktu s chorými ľuďmi, nedávali ho do kolektívu, keď je choré. Dôležitú úlohu v prevencii zohráva aj správne otužovanie detí.“
