Detský vzdor v praxi: malý čertík na ulici
Otec kráča so svojím malým synom po ulici. Práve sa vracajú z detského ihriska. Dnes ale trojročný Riško nie je vo svojej koži. Počasie je hrozné a on unavený. A teraz sa k tomu všetkému pridáva aj stres. Na chlapca je toho už akosi veľa a odmieta ísť ďalej...
Keď dieťa prejavuje svoj vzdor na verejnosti
Poznáte to? Idete so svojím potomkom po ulici a on sa zrazu začne búriť. Chce ísť iným smerom, niečo kúpiť, odmieta kráčať, jednoducho robí niečo, čo nechcete vy. A čo teraz? Výprask? Krik? Hrozbya prosby? Nič z toho nepomáha! Ako teda zvládnuť takúto situáciu, ktorá je prejavom detského vzdoru?
Prečítajte si: to: Aj vzdor má svoje pozitíva. Neveríte?
Čo je detský vzdor?
Deti a ich nálady sa menia ako počasie. Vzdor vrcholí zhruba v 3,5 až 4 rokoch. Najčastejšie sa prejavuje formou odvrávania, dieťa prestáva poslúchať, je tvrdohlavé, náladové, medzi jeho hlavné slová patria „nie“, „nechcem“ a odmieta všetko, čo mu ponúkate.
Jeduje sa, kričí, vrieska, váľa sa po zemi, hádže vecami, rozbíja, čo mu príde pod ruku, udrie vás, správa sa až hystericky a v horšom prípade dostane až záchvat zúrivosti.
Vráťme sa ale k nášmu konkrétnemu prípadu – k malému Riškovi, ktorý sa hodil vonku na ulici o zem a metá okolo seba rukami aj nohami.
Vzdorujúce dieťa a pohľady okoloidúcich
Hneď by si rozmyslel, či sa bude váľať po zemi.“ A pritom už otec vyskúšal všetko možné aj nemožné, aby svoje dieťa pokojne a láskavo presvedčil o tom, že sa má postaviť a kráčať ďalej. Nuž − dnes je jeden z tých dní, kedy dieťa odmieta počúvať − čokoľvek.
Otec sa bezmocne prizerá svojmu synovi a nevie, čo ďalej. Pení mu krv v žilách a najradšej by všetkých mudrujúcich poslal do patričných miest.
Tip MAMA a ja:
Zachovajte pokoj a nenechajte sa znervózniť, keď sa do vás miešajú ľudia s „dobre mienenými“ radami!
Prečítajte si: Budovanie sebaúcty u detí
Ako reagovať na vzdorujúce dieťa?
Aj keď to znie tvrdo: najúčinnejšie v tejto situácii bude, keď pôjdete od dieťaťa pomaly ďalej. To vie spôsobiť zázraky. Čím viac sa rodičia vzdialia, tým rýchlejšie dieťa doženie vzniknutý dištanc.
Je len samozrejmé, že rodič sa musí za dieťaťom neustále obzerať a dávať pozor na to, aby sa od neho príliš nevzdialil. K tomu však spravidla ani nestihne dôjsť.
Len čo dieťa zbadá, že jeho aktivita nič nespôsobuje, zmení svoju stratégiu. Na ockových rukách mu bude určite pohodlnejšie ako na studenom asfalte.
Tip MAMA a ja:
Nekričte, nezvyšujte hlas ani nevracajte hnev naspäť k dieťaťu iným spôsobom – záchvat by ste ešte zhoršili. Nedovoľte, aby ste stratili kontrolu nad sebou!
Pri vzdorujúcom dieťati vyskúšajte stratégiu odvedenia pozornosti
Ako preventívny prostriedok sa odporúča odvedenie pozornosti dieťaťa: „Pozri tam je, aké krásne vtáčie hniezdo!“ alebo „Aha, už vyšla prvá hviezdička na oblohe!“
S takýmito alebo podobnými impulzmi, kedy sa má dieťa zamerať na určitý predmet, ho môžete ľahšie udržať na uzde. Deti sú totiž od prírody zvedavé. A na ulici je toho k videniu naozaj dosť.
Odvedením pozornosti dieťaťa na určité predmety a javy tak hravou formou zaženiete jeho nudu a tým i hlavný dôvod mrnčania. Okrem toho sa dieťa (ale aj rodičia) naučí vnímať svet okolo seba otvorenými očami.
Skúste metódu Pevného objatia
Vyskúšať môžete aj metódu obľúbenej detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej – jej realizácia je jednoduchá a veľmi účinná, keď dieťa „chytí“ amok, tak ho pevne objímte. Držte ho však až dovtedy pokiaľ sa neukľudní – nepúšťajte ho skôr! Zatiaľ naň pokojne hovorte a pustite ho, až keď je v pohode.
Rodičia by mali byť vo výchove jednotní
Neskôr by mal partner bez prítomnosti dieťaťa informovať druhého rodiča o vzniknutom probléme aj o tom, ako ho vyriešil. V prípade, že sa dostane do podobnej situácie, bude sa v nej vedieť lepšie orientovať a výchovné pôsobenie oboch rodičov bude v súlade.
Ak však zostanete trpezlivý a dôsledný, vaše dieťa sa časom naučí, že odporovanie je neúčelné a vzdor u vás nepovedie k zmene názoru.
Prečítajte si: 13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru