Nová metóda pre sledovanie vývinu detí – Skríning psychomotorického vývinu

Sledovať rast a vývin dieťaťa je pre rodiča jedinečná skúsenosť. Naučiť sa sedieť, chodiť a rozprávať sú niektoré z vývinových míľnikov, ktoré dieťa na svojej ceste vývinom dosiahne. I keď sa žiadne dve deti nevyvíjajú rovnako, môžete pozorovať že určité aktivity začnú niektoré deti robiť v určitom veku.

Sú však mamičky, ktoré musia na dosiahnutie určitej “ľudskej zručnosti” dopriať svojím ratolestiam oveľa viac času. Rané známky rizikového vývinu sa prejavujú pomerne nešpecificky, väčšinou oneskoreným dosahovaním očakávaných míľnikov v jednej, alebo viacerých funkčných oblastiach psychomotorického vývinu a to napr. v porozumení reči, v rozprávaní, v  zručnosti prstov a celkovej pohybovej zdatnosti či sociálno-emočnom živote dieťaťa, ale aj v tom, ako sa vie dieťa učiť a vynájsť sa v rôznych situáciách.

Slovenská vývinová diagnostika potrebuje vytvoriť moderný nástroj, ktorý by umožnil zachytiť deti s rizikom oneskoreného alebo narušeného vývinu (na Slovensku sa používa predovšetkým Vývinový skríning z roku 1979, ktorého normy už pravdepodobne nemusia byť vhodné pre dnešné deti). Skríning psychomotorického vývinu (S-PMV) je určený pre deti vo veku 24 až 36 mesiacov, ktorým by mali byť vyšetrené v rámci povinnej 11. preventívnej prehliadky v ambulancii pediatra.  Ide o vyšetrenie vývinu vo forme dotazníka, ktorý vypĺňa rodič (alebo opatrujúca osoba), na základe poznania vlastného dieťaťa.

Možno sa pýtate, prečo je táto metóda určená práve rodičom (resp. opatrovateľov) a nie lekárom alebo iným odborným pracovníkom. Pediatrická ambulancia je ideálnym miestom, keďže ňou  prejde každé dieťa bez výnimky a pediater má odborné poznatky a informácie o celkovom zdravotnom stave a vývine dieťaťa od narodenia. Napriek tomu to nebýva vždy pediater, ktorý odhalí odchýlky vo vývine dieťaťa. Kvôli spomínanej neaktuálnosti vývinových metód pediatri pri posudzovaní psychomotorického vývinu dieťaťa vychádzajú najčastejšie len zo svojich odborných skúseností a klinických dojmov a majú na to len krátky, vymedzený čas v ordinácii. Kvôli tomu sa môže stať, že nezachytia všetky dôležité prejavy. Napokon, rodič s dieťaťom trávi, v porovnaní s pediatrom, neporovnateľne dlhší čas a má zmapované nielen súčasné prejavy a zmeny, ale i celkový doterajší priebeh vývinu a života dieťaťa.

Z mnohých prieskumov uskutočnených v posledných rokoch vyplývajú aj vedľajšie pozitívne efekty metód, ktoré sa opierajú o získavanie informácii od rodičov. Poskytujú rodičom možnosť a priestor vyjadriť svoje obavy týkajúce sa dieťaťa a sú tiež podkladom pre rozhovor s lekárom. V týchto prípadoch sa dokonca uvádza, že až 80% rodičovských obáv v otázkach vývinu je opodstatnených (!). Práve tieto “rodičovské znepokojenia” ohľadom vývinového stavu dieťaťa sú významným prediktorom vývinových porúch a sú užitočnou pomôckou pri rutinnom vyšetrení pediatrami.

Je samozrejmé, že “Skríning” nemôže nahradiť kompletné vyšetrenie a preto je výsledkom len odhalenie možného rizika, s cieľom zabezpečiť čo najskôr vhodnú intervenciu. Včasným zachytením rizika však môžeme predchádzať závažnejším dôsledkom narušeného vývinu.

Ďakujeme za vašu spoluprácu. Prípadné otázky, týkajúce sa S-PMV, vám radi odpovieme. Budeme vďačné aj za vaše pripomienky.

Za riešiteľský tím projektu:
Mgr. Barbora Váryová, PhD. varyova@fphil.uniba.sk
PaedDr. Oľga Matušková
Bc. Ľudmila Čuboňová  ludmila.cubonova@gmail.com
Bc. Juliana Styková  juliana.stykova@gmail.com

(Táto práca je podporovaná Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci projektu “Skríning” (č. 2007/24-DFNSPBA-03).