Kreativita detí

Kreativita detí
27.2.2010 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Deti sa s veľkým nadšením vrhajú do rôznych úloh a výziev. Vďaka nášmu pričineniu ich môžeme výrazne motivovať, ale aj hlboko deprimovať.

Kedysi dávno raz protivníci prudko slovne napadli Krištofa Kolumba, objaviteľa Ameriky. „Objaviť Ameriku,“ hovorili, „to nie je nič zvláštne, to by dokázal každý.“ Krištof Kolumbus bol však múdry muž. Namiesto odpovede si nechal priniesť uvarené vajce a vyzval kritikov, aby ho postavili na špičku. Tí to skúšali a rôzne ho pritom otáčali, ale nikomu sa to nepodarilo. Nato zobral Kolumbus vajce, odrezal špičku do roviny a vajce stálo. „Nepovedal som nič o tom, že má vajce zostať neporušené,“ odpovedal Kolumbus „oblafnutým“ kritikom.

A presne to je to, čím sa vyznačujú kreatívni ľudia. Nenechajú si diktovať, ako majú myslieť. Lebo byť kreatívnym znamená ísť svojou vlastnou cestou. Prikláňame sa k tomu, že kreativita je niečo mystické, čo nájdeme len u takých geniálnych ľudí, akými boli Mozart, Einstein alebo spomínaný Kolumbus. Ale tento názor je mylný. Kreatívni ľudia len myslia a cítia inak. 

Mnohí kreatívni ľudia si ponechali v sebe kúsok svojho detstva. Ponechávajú svojej fantázii voľný priebeh a nenechajú sa vtlačiť do presne stanovených šablón myslenia. Sebavedomie a optimizmus, ktorými oplývajú, spôsobuje to, že ich neodrádzajú ani neúspechy.

A to je niečo, čo majú spoločné s deťmi. Keď sa narodí dieťa, nevie ešte, ako je svet usporiadaný. Musí ho najskôr prebádať, rozpoznať jeho nebezpečenstvá a zistiť, kde sú určité hranice. Tým dieťa dozrieva a učí sa orientovať v tomto komplikovanom svete. Preto hra a túžba po pohybe u našich detí nie je samoúčelná. Kreatívne myslenie a cítenie je pre ne životne dôležité.

Kreativita sa nedá naučiť
Mnohí ľudia si myslia, že deti buď sú, alebo nie sú kreatívne (tvorivé). Ale svet nie je čierno-biely. Lebo nemôžeme prehliadnuť, že detský mozog môžeme výrazne formovať už v ranom veku bábätka. Nové výskumy mozgu hovoria, že vďaka dostatočnému podnecovaniu možno zlepšiť spájanie a formovanie nervových buniek. A čím viac nervových buniek sa v mozgu spojí a vyformuje, tým plynulejšie prúdia myšlienky a fantázie. Preto my rodičia robíme veľmi dobre, ak našim deťom ponúkame už veľmi skoro pestré farby, zvuky a vône.

Veľký význam pre detskú fantáziu má také učenie, kedy dieťa môže veciam porozumieť samo. Nechajte ho všetko, čo je len trochu možné, vyskúšať si samo. Dôverujte mu, ak sa práve pokúša upiecť koláč, naprogramovať videorekordér alebo nafúkať koleso na bicykli. Vo všeobecnosti sa nemusí veľa veci pokaziť, ak mu vysvetlíte „čo a ako“. Ale skúsenosť, že dieťa urobilo niečo bez pomoci, je veľmi dôležitá.
 
Radosť a frustrácia z učenia
Väčšina detí má obrovskú radosť z toho, že sa môže dozvedieť veľa o svete okolo seba. Zvedavosť v pozitívnom zmysle im bola takpovediac daná do vienka. S veľkým nadšením sa vrhajú do rôznych úloh a výziev. Je radosť vidieť, ako hravo maľujú nádherné obrazy, virtuózne hrajú na hudobnom nástroji alebo predvádzajú akrobatické kúsky. Ako rodičia niekedy ani netušíme, akí sme pritom pre naše deti dôležití. Vďaka nášmu pričineniu môžeme deti výrazne motivovať, ale aj hlboko deprimovať.

Všetci poznáme skúsenosť „aha – efektu“. Objavuje sa vždy vtedy, keď sa potvrdzuje naše tušenie. Vráťme sa k príkladu vajca: Vedeli ste, že jeho prudké ochladenie nemá žiaden vplyv na to, či sa vajce ľahšie olúpe? A predsa je to zmysluplné urobiť, lebo tým náhle ukončíme proces varenia. Lebo inak by sa vajce ešte ohrievalo a my by sme sa čudovali, že naše 5-minútové vajce je uvarené natvrdo. Pri takomto „aha – zážitku“ sa uplatňuje náš spontánny pocit. A presne kvôli takýmto spontánnym poznatkovým skokom, ktoré sa u detí vyskytujú častejšie ako u dospelých, im spôsobuje učenie takú zábavu.
 
Sú však aj deti, ktoré si málo veria a pokladajú sa za hlúpe. Niektoré z nich sú presvedčené, že nevedia spievať, maľovať alebo tancovať a pýtajú sa pri každej úlohe, prečo majú robiť to a to. Cítia sa blokované a stoja často bojazlivo a osamotené medzi „živými“ vyvádzajúcimi deťmi na ihrisku alebo v škôlke či škole. Práve pre ne je dôležité, aby odbúrali túto vnútornú blokádu. Ak takéto správanie pozorujete aj u vášho dieťaťa, nemajte obavy a vyhľadajte včas odbornú pomoc psychológa.

Kreativita ako riešenie problému
Je ešte ďalší dôvod, prečo podporovať tvorivú energiu našich detí. Na ilustráciu jeden prípad: Štvorročná Mária bola so svojím otcom na trhovisku, kde bolo veľmi veľa ľudí. Otec jej kúpil sladkosti, s ktorými sa mala podeliť so svojím bratom. To však nechcela. Preto sa stratila náročky v dave ľudí. Keď zjedla všetky sladkosti, prišlo jej to ľúto. A aj obavy, že už svojho otca na trhovisku nenájde. A keďže bola Mária dôvtipná, zvážila všetky do úvahy pripadajúce možnosti: plač, osloviť ľudí, kričať na otca, vyliezť na vysoký múr a pod. Ale žiadne z riešení sa jej nezdalo dostatočne spoľahlivé.

A čo urobí sebavedomé malé dievča? Vyberie si najjednoduchšie, ale i najistejšie riešenie, aby našlo svojho otca a brata. Ide jednoducho na parkovisko, kde stojí auto. „Lebo veď sem sa musia tak či tak vrátiť,“ hovorí sama sebe. Keď otec po neúspešnom hľadaní príde k autu, pridávajú sa k jeho obavám ešte i výčitky štvorročnej slečny: „Kde si bol tak dlho, ocko?“

A čo nám tento prípad hovorí? – deti, ktoré si bez strachu premyslia v ťažkej situácií všetky do úvahy prichádzajúce možnosti, majú dobré vyhliadky na to, aby sa z takejto situácie dostali. Takéto deti majú veľkú sebadôveru. Namiesto toho, aby privolali pomoc zvonka, vezmú svoj osud aktívne do vlastných rúk.

Je vaše dieťa génius? 
„To všetko je síce pekné a dobré,“ poviete si, „ale ako môžem dosiahnuť, že aj moje dieťa bude plné fantázie a bude s nadšením skúmať svet?“ S veľkou pravdepodobnosťou nebude oplývať takými vlohami ako Mozart, Goethe alebo Einstein. A či sa z týchto predpokladov vyvinie neskôr geniálna osobnosť, je tiež vo hviezdach.

Lebo inteligencia – či vrodená alebo získaná – hrá len veľmi malú úlohu. Sú dokonca výskumy, podľa ktorých inteligencia kreativite skôr prekáža. A naopak. Zoberme si príklad pána Einsteina, ktorý bol pravdepodobne najgeniálnejším mysliteľom novoveku. Vedeli ste, že Einstein sa naučil rozprávať až vo veku štyroch rokov, že si neskôr mýlil pravú stranu s ľavou a mal príznaky legastenika? Alebo že bol mizerný študent a u profesorov nebol obľúbený? A predsa to tak bolo.

To je útecha pre rodičov, ktorí si myslia, že majú hlúpe a nenadané dieťa. Neexistujú nenadané deti. Každé dieťa je iné a každé má svoje silné, ale i slabé stránky. Či sa vlohy našich detí budú rozvíjať, alebo zakrpatejú, závisí vo veľkej miere od nás dospelých.

Sú deti ako prázdna kniha?
Predtým, ako si povieme o konkrétnych návodoch, ako podporovať deti, zhrňme si doterajšie myšlienky:
Kreatívny znamená inak mysliaci.
Kreativita má svoje korene už v ranom detstve.
Deti sa najľahšie učia tým, že si môžu všetko samy vyskúšať.
Zaujímavé a podnetné učenie podporuje záujem a zvedavosť.
Kreatívne deti sa boja len veľmi málo a majú veľa sebadôvery
Inteligencia a kreativita sa môžu navzájom vylučovať.
Každé dieťa má kreatívne vlohy a schopnosti.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa vedci domnievali, že deti sú pri narodení ako prázdna kniha (tzv. tabula rasa – doslovne „nepopísaná tabuľa“). Dnes to vidí veda úplne inak. Deti sú síce rozdielne v temperamente a myslení, na druhej strane ale vieme, že s ohľadom na ich schopnosti a vlohy sa v priebehu života môžu významne meniť a vyvíjať.

Existuje niekoľko jednoduchých pravidiel, ktorými môžeme podporovať deti v ich raste. Sú nenáročné a možno ich jednoducho integrovať do bežného života. Niektoré z nich sme tu už spomenuli. K tomu ale treba zdôrazniť, že aj my ako rodičia sa budeme snažiť byť kreatívni. Ako to dosiahnuť, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Kreatívni rodičia
Rodičia sú vzormi pre deti. Deti sa učia tým, že napodobňujú svojich rodičov. Túto schopnosť môžeme dobre využiť tak, že sa budeme sami správať kreatívne. Môže to byť trochu komické, lebo sa trošku vrátime do detského sveta zážitkov. Nevšímajte si však ironické poznámky susedov a známych. Námaha sa vyplatí. Lebo kreatívne deti a deti, ktoré sa vedia pre niečo nadchnúť, sú obohatením, ktoré robia šťastnými aj nás rodičov.

A tu je pozvanie do tzv. „kreatívneho chaosu“:

 Začnite každý deň tak, akoby ste všetko robili prvýkrát. Choďte inou cestou do práce, čítajte noviny v posteli alebo až poobede. Je jedno, čo robíte, robte vždy všetko inak.

 Zachovajte si schopnosť čudovať sa. Prekvapte ľudí vo svojom okolí nezvyčajnými nápadmi. Prekvapte aj svoje deti nezvyčajnými nápadmi na hranie.

 Premeňte sa napr. na čarodejníka a pričarujte svojmu dieťaťu radosť, s akou bude upratovať svoju izbu. Ak máte odvahu, zahrajte dieťaťu bláznivého profesora v obchodnom dome, afektovanú herečku alebo iné komické úlohy.

 Navštívte nezvyčajné miesta, kam sotva niekto chodí. Čo tak urobiť detské popoludnie na šrotovisku, aby sme na chvíľu zastavili „utekajúci čas“? Alebo aký by to bol večer, keby ste spoločne s deťmi vyzbierali odpadky vo vašom okolí?

 Do kreatívnej domácnosti patrí v každom prípade škatuľa plná rekvizít, v ktorej sa nachádzajú staré klobúky, smiešne šaty a vyradené obleky. Hovoriť o nevhodnom správaní dieťaťa v sudcovskom obleku je skvelý – nie úplne vážne myslený – vedľajší efekt pedagogicky nevyhnutného zásahu. Zároveň deti cítia niečo z ľahkosti, ktorú my rodičia pritom používame, aby sme dosiahli ich „vlnovú dĺžku“.

 Poskytnite vašej kreativite domov. Napíšte svoje najoriginálnejšie nápady do knihy kreativity. Nápady a tvorivé zážitky sú pominuteľné. Tým, že vaše dobrodružstvá s deťmi uchováte, môžete kedykoľvek s deťmi po nich opäť siahnuť.

 Je tisíc možností, ako prežiť všedný deň kreatívne. Určite vám k tomu napadne ešte veľa ďalších vecí. Dôležité je, že nájdete odvahu oslobodiť sa trochu od nášho dospeláckeho „rozumného“ myslenia a konania. Lebo čisté rozumné myslenie a kritika sú smrťou akejkoľvek kreativity.

Podporujme kreatívne deti
Všetko to, čo potrebujeme my rodičia pre našu rolu, kedy máme byť vzormi, platí samozrejme aj pre deti. Ale ešte niečo viac by sme mali mať na zreteli pri podporovaní našich detí. Potrebujú predovšetkým také reakcie od nás, ktoré podporujú ich sebadôveru.

Napríklad:

  • Ukážte dieťaťu, že veríte v jeho kreativitu. Tým získa istotu a bude si viac  veriť.
  • Buďte k svojmu dieťaťu čestní. Prehnaná chvála za samozrejmé veci dieťa zneisťuje a motiváciu skôr oslabuje.
  • Pochváľte dieťa len vtedy, ak skutočne niečo vykonalo. Berte však pritom ohľad na jeho danosti. Ak nie je napríklad nadané na kreslenie, pochváľte ho už pri jeho vážnej snahe niečo nakresliť.
  • Neusmerňujte príliš dieťa pri problémových úlohách. Samostatne nájdené riešenie sa cení viac a podporuje samostatné myslenie.
  • Strpte nudu vašich detí. V nespokojnosti nudiacich sa detí sídli kopa kreatívnej energie.
  • Nerobte na dieťa nátlak. Aj vy máte dni, kedy vám sotva niečo rozumné napadne?

Zoznam takýchto podnetných nápadov by mohol ďalej pokračovať. Určite má každý rodič obrovský katalóg nápadov. Je však ale niečo, čo je oveľa dôležitejšie ako všetky nápady dohromady: láskyplná atmosféra, v ktorej si deti veria a môžu naplno prežívať svoje fantázie.