Papká veľa alebo málo?
Čo je málo a čo je tak akurát? V kŕmení detí nemávame jasno a často sme na pochybách. Takto to vidí odborníčka.
Vaša otázka:
Môj syn má 18 týždňov a kŕmim ho dojčenským mliekom. Jeho pôrodná váha bola 3 650 g a výška 52 cm. Jeho terajšia váha je 8 650 g výška 64 cm, pričom mi spapá nanajvýš 120 ml mliečka. Jedával tak každé 3 hod., no posledné dni zje asi každých 4 až 5 hodín rovnakú dávku. Je veľmi pokojný a veľmi veľa spí, podľa mňa nie je tučný, má len také svaly, ani líčka nemá tučné. Pediater tvrdí, že ho môžem prikrmovať od 6. mesiaca, no ľudia okolo mňa tvrdia, že váži priveľa a už teraz mu mám dávať nejakú mrkvu, zemiaky atď. V noci papá len dvakrát, a to tiež len 120 ml, a niekedy ani to nie. Je to normálne, že 4 a pol mesačné dieťa váži 8 650 g?
Aký je ideálny hmotnostný prírastok v prvok roku života?
Na Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová, I. detská klinika DFNsP a LFUK: Rast a priberanie na hmotnosti je určite individuálna záležitosť.
V súčasnosti sú deti v každej vekovej skupine určite dlhšie (vyššie) a aj ťažšie. Na posúdenie výšky a hmotnosti dieťatka sa používajú tzv. percentilové grafy.
Musíme poznať nielen hmotnosť (kg), ale i dĺžku (cm) a ich prírastok v jednotlivých mesiacoch.
Váš 4,5-mesačný chlapisko je podľa tohto grafu pre výšku v strede pásma, teda je v norme. No podľa grafu pre hmotnosť je naozaj úplne na hornej hranici, teda malý krôčik a môžeme povedať, že má sklon k nadváhe
Treba vedieť, že v 5. až 6. mesiaci života by malo dieťatko zdvojnásobiť a v 1. roku života strojnásobiť svoju pôrodnú hmotnosť.
Dieťa za prvý rok vyrastie o 25 cm (1. štvrťrok priemerne 3 – 4 cm za mesiac, 2. štvrťrok 2 cm, 3. štvrťrok asi 1 cm a 4. štvrťrok tiež 1 cm).
Deti na umelej výžive obvykle priberajú viac, ako deti dojčené. Je dôležité dodržovať počet odmeriek podľa návodu na prípravu dávky umelého mlieka.
Skontrolujte svoj postup pri príprave umelého mlieka. Vzhľadom na jeho hmotnosť podávajte synčekovi medzi dávkami iba čistú, prevarenú vodu.
Prečítajte si: Detské príkrmy: kupovať alebo pripraviť doma?
Ako u detí zavádzať prvé príkrmy?
Nenaučte ho na čaje a iné sladené nápoje. Rozhodne nesúhlasím s postupom zavádzania príkrmov tak, ako to máte odporučené.
Podľa koncepcie výživy dojčiat v 1. roku života u detí nedojčených, teda na umelom mlieku, začíname podávať prvý alebo druhý príkrm po dovŕšení 4. – 5. mesiaca.
Výživu novorodencov a dojčiat v 1. roku života rozdeľujeme na tri obdobia, ktoré postupne do seba prechádzajú a trvajú približne 4 – 6 mesiacov.
Prvé, výhradne mliečne obdobie trvá u dieťatka na umelej výžive celých štyri až päť mesiacov!!! Po ukončení 4. – 5. mesiaca života dieťaťa činnosť trávenia, resorpcie, aktivita metabolizmu a vylučovacia funkcia obličiek sú vyvinuté tak, že primerane reagujú na zvyšujúcu sa koncentráciu živín.
Skoré − predčasné zavedenie príkrmov pred 4. mesiacom vedie k skráteniu doby výhradne mliečneho obdobia a má pre dieťa viac nežiaducich následkov.
Nie sú ani žiadne dôkazy o tom, že skoršie zavedenie pevnej stravy v podobe príkrmov by umožnilo dieťaťu prespať v noci bez budenia. Dieťa na umelej výžive vypije asi 150 – 180 ml na kilogram svojej hmotnosti denne, maximálne však 1 liter.
U umelo živeného dieťaťa sa začína druhé, tzv. prechodné obdobie najskôr po zavŕšení 4., prípadne 5. mesiaca života. V 5. mesiaci dostane prvý kašovitý príkrm a ku koncu 5. mesiaca, prípadne v 6. mesiaci dostane druhý kašovitý príkrm.
Až po zavedení prvého a druhého príkrmu môžeme vymeniť počiatočné umelé mlieko za pokračovacie. Treba zdôrazniť, že vek dieťatka, resp. čas, kedy začneme zavádzať prvý kašovitý príkrm, je daný mnohými fyziologickými vlastnosťami a vývojovými schopnosťami dieťaťa, ktoré sú u každého individuálne.
Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Treba si uvedomiť, že práve už v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť.
Prvé príkrmy sa nazývajú aj prechodné. Ako prvý sa v súčasnosti odporúča mäsovo-zeleninový príkrm. Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfi ol, kaleráb, brokolica, tekvica, cukina.
Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života vôbec. V malom množstve vody sa uvarí mrkvička, prepasíruje sa a prvý raz sa pripraví poloriedka polievočka.
Podajú sa 1 − 2 kávové lyžičky za deň, postupne pridávame vždy po jednom druhu zeleniny s odstupom 3 – 4 dní, aby sme rozpoznali, na ktorú potravinu dieťatko zareagovalo napríklad vyrážkou, bolesťami bruška, hnačkou či zápchou.
K mrkve pridáme petržlen alebo zemiak a na 7. − 8. deň aj mäsko. Mäso je vhodné „biele“, a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika.
Zo začiatku jedna porcia príkrmu obsahuje 20 g, neskôr 35 g mäsa na dávku. Mäso obsahuje železo v hémovej podobe a je najväčším zdrojom železa pre dieťa v tomto veku.
Príkrm pripravíme vo forme polievky, môžeme neskôr pridať ryžu, zemiak či múku. Príkrm rozhodne nezahusťujeme zápražkou.
Príkrm obohatíme dvoma kávovými lyžičkami rastlinného oleja (slnečnicový, repkový 5 – 10 g). Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín.
Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Treba si uvedomiť, že práve už v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť. Ten má za následok v neskoršom veku výskyt vysokého krvného tlaku a srdcovocievnych ochorení.
Prečítajte si: Soliť, alebo ochucovať bylinkami?
Prečítajte si: Aký olej používať do dojčenských príkrmov?