KEDY je ten správny čas dať dieťaťko SEDIEŤ?
Existuje veľmi rozšírená fáma o tom, že v šiestich mesiacoch by už malo dieťa samo sedieť..
Tento názor pretrváva ešte z čias, keď boli deti pasívne posádzané, z dôvodu trénovania chrbtových svalov. Bohužiaľ, až keď táto generácia dorástla, zistilo sa, že ju bolieva chrbát častejšie ako iné generácie. A pátralo sa prečo.
Dôležitý moment v živote bábätka: Ja SEDÍM!
Netrénujte posádzanie dieťatka predčasne!
Napokon odborníci prišli k záveru, že chrbát bol preťažovaný už v detstve a názor na pasívne posádzanie detí sa diametrálne zmenil. Bohužiaľ, v USA sú vo fáze pasívneho posádzania aj teraz, takže mnoho kníh preložených z angličtiny vás môže k pasívnemu sedeniu nabádať.
Sed je však vyvrcholením celého vývoja! Väčšina detí najprv stojí a lozí, až potom, čo si lozením posilnia chrbtové svaly, začínajú sedieť.
Sadnú si tak, že z polohy na všetkých štyroch idú na bok a potom si vytiahnu jednu alebo obe. Spočiatku sa väčšinou ešte pridŕžajú rukami zeme. Až v okamihu, keď si uvoľnia jednu ruku pre hru, je chrbátik pripravený na sedenie. V žiadnom prípade nie je možný sed z ľahu na chrbte, tak, ako to je u dospelých. Niekedy si tak deti sadnú, keď sú vo zvýšenej polohe (autosedačka, kočík, u mamy v lone atď.), alebo sa za niečo chytia a vytiahnu do sedu (tyčky postieľky, madlá v kočíku). Ale aj to je pasívne sedenie, rovnako, ako keby ste ho posadili na zem.
Preto je namieste dieťa pripútať bezpečnostnými pásmi tak, aby sa nemohlo posadiť.
A prečo je pasívne sedenie také nebezpečné?
Pretože okrem toho, že deťom ničí chrbticu, je schopné zablokovať psychomotorický vývoj.
Väčšina pasívne posadených detí nikdy, alebo len veľmi krátko lozí.
Sed je cieľom celého vývoja a lozenie je cesta k nemu. Pokiaľ dieťaťu budete ponúkať cieľ prv, ako prejde cestu, pravdepodobne sa už po nej nikdy nevydá.
