Aspergerov syndróm
Andy Warhol, Bill Gates, biznismen aj svetoznámy futbalista Lionel Messi, aj tieto osobnosti mali Aspergerov syndróm.
Výnimočné, často mimoriadne inteligentné deti... A napriek tomu „zvláštne“, majúce problém spoločensky sa začleniť, chápať svojich blízkych. Deti, ktoré „vytŕčajú z radu“ a ktorých výchova nie je ľahká... Ich diagnóza je však pre mnohých ešte veľkou neznámou.
Autizmus je stigma, s ktorou sa dieťa narodí
Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm spadá do porúch autistického spektra, medzi pervazívne vývojové poruchy. Podľa definície Národného inštitútu neurologických porúch v Bethesde v USA je charakterizovaný sociálnymi, komunikačnými ťažkosťami, a obmedzujúcimi, opakujúcimi sa stereotypnými vzorcami správania.
Na rozdiel od detského autizmu majú deti s Aspergerovým syndrómom normálnu (alebo dokonca vyššiu) inteligenciu a ich vývoj reči je v prvých rokoch života v poriadku, no s pribúdajúcim vekom sa ťažkosti v komunikácii a sociálnom zaradení začnú prehlbovať.
Aspergerov syndróm zasahuje do neurologického vývoja a je prítomný (hoci nemusí byť rodičmi, a dokonca ani odborníkmi rozpoznateľný) od raného detstva. Porucha preniká celú osobnosť dieťaťa a ovplyvňuje všetky jej prejavy – myšlienkové, citové, komunikačné ap.
Diagnostika Aspergerovho syndrómu
Stanoviť túto diagnózu nie je ľahké a často prejdú roky, kým sa skutočne potvrdí (len výnimočne sa ju podarí určiť v predškolskom veku). Často sa môže prisúdiť aj iná diagnóza, napr. ADHD.
Problém je aj v nedostatku odborníkov, pretože určiť tento syndróm nedokážu dokonca ani niektorí špecialisti.
Dôležitým medzníkom, keď môžu aj samotní rodičia spozorovať, že dieťa sa odlišuje od iných detí, je začlenenie sa do kolektívu (napr. do materskej školy). Prejavy dieťaťa, to, ako do kolektívu (ne)zapadá, ako (ne)podlieha autoritám a ako sa správa, ak je pod sociálnym tlakom – to všetko môže výrazne napomôcť odhaleniu diagnózy. Čas, keď Aspergerov syndróm možno s istotou odhaliť, spadá pod školské obdobie a diagnóza sa stanovuje podľa špeciálnych testov, podložených pozorovaním dieťaťa odborníkmi, v spolupráci s rodičmi a učiteľmi.
Autizmus: MÁM ŤA RÁD, MAMI, ALE ASI TI TO NIKDY NEPOVIEM
Intelekt nie je pod normou
Na rozdiel od detského autizmu sa deti s Aspergerovým syndrómom javia šikovnejšie, viac „fungujúce“ v bežnom živote – až natoľko, že ich správanie, reč môže javiť známky „iba“ nedostatočne zvládnutej výchovy ap. Opak je však pravdou.
Výchova, hoci je pri formovaní dieťaťa s AS kľúčová, nie je spúšťačom ochorenia. Na rozdiel od bežných autistov môžu byť deti s AS „výnimočnejšie“, t. j. vynikať v niektorom predmete (napr. matematike, hudbe), ich reč sa vyvíja v ranom veku skoro alebo primerane a je na dobrej úrovni, ba dokonca používajú na svoj vek slová a spojenia, ktoré vôbec nie sú pre detský vek typické.
Majú extrémne záujmy, t. j. zaujíma ich iba niečo, ale veľmi podrobne (napr. dinosaury, športové emblémy, značky áut – a v týchto oblastiach majú fenomenálne vedomosti). Niektorí „Aspergeri“ sú mimoriadne talentovaní – iba v istej oblasti. No veci, ktoré sú pre ich vek typické, ich zasa vôbec nezaujímajú (čo je z pohľadu dospelých zarážajúce).
Reč u Aspergerovho syndrómu
Reč Aspergera sa vyznačuje nedostatočným očným kontaktom s osobou, s ktorou komunikujú. Využívajú málo alebo, naopak, prehnane veľa gest a mimiky tváre, majú ťažkosti s nadväzovaním komunikácie, nechápu vtipu, irónii, skrytej myšlienke...
Často hovoria príliš nahlas alebo príliš potichu. Môžu odmietať komunikovať s cudzími ľuďmi. Neprimeraný môže byť aj rytmus reči, melódia. O téme, ktorá ich fascinuje, poznajú obrovské detaily a rozprávajú o tom aj dlhé hodiny, bez toho, aby postrehli, že ich partnerov v komunikácii daná téma (už) nezaujíma. Rečový prejav Aspergera nemusí vždy dávať zmysel, môže ísť iba o vyratúvanie faktov, ktorým rozumie iba on. Deficity sú aj v predstavivosti, v doslovnom chápaní slov.
Príčina Aspergerovho syndrómu je neznáma
Žiaden svetový výskum zatiaľ nepotvrdil, koľko detí presne sa rodí s týmto syndrómom. Je to asi aj preto, že diagnostika je náročná a vek, keď sa AS definitívne potvrdí, rôzny. Odhaduje sa však, že Aspergerov syndróm je častejší u chlapcov (až 4-krát viac ako u dievčat).
Liečba Aspergerovho syndrómu existuje?
Tak, ako zatiaľ neexistuje žiaden účinný liek na detský autizmus, nie je liek ani na Aspergerovov syndróm. „Liečebný plán“ spája terapie a intervencie, ktoré spĺňajú špecifické potreby jednotlivých detí.
Kľúčová je skorá diagnostika a spolupráca rodičov s odborníkmi, ktorí ich nasmerujú, ako k dieťaťu pristupovať, ako mu pomôcť zvládať náročné situácie v školskom prostredí a ako sa naučiť s touto diagnózou žiť.
Účinný je tréning sociálnych zručností, ktorý napomáha rozvíjať a posilňovať slabé stránky dieťaťa, ďalej napr. kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá môže pomôcť výbušným alebo úzkostným deťom zvládať lepšie ich emócie.
Ak je to nevyhnutné, nasadzujú sa aj lieky, ktoré môžu tlmiť agresívne správanie či depresie. O ich užívaní však rozhoduje detský psychiater. Prijať a chápať Áno, ak vám napadlo, že prijať túto diagnózu u dieťaťa musí byť pre rodičov ťažké, je to pravda. Ale nie nemožné.
Prijať diagnózu a žiť s ňou
V škole, po prekonzultovaní diagnózy s učiteľmi, môžu mať nárok na integráciu a asistenta. Ak nezvládajú bežnú školu, ich vzdelávanie môže pokračovať v školách pre autistické deti. Prax vo svete ukazuje, že mnohí dospelí Aspergeri vyštudujú aj vysoké školy a úspešne sa uplatnia v pracovnom i osobnom živote.
Prijatie dieťaťa s touto diagnózou v kruhu rodiny je však kľúčovým faktorom a veľmi napomáha zvládnutiu všetkých náročných situácií, ktoré môžu nastať. Naša spoločnosť totiž k ľuďom, ktorí sa vyznačujú „inakosťou“, nie je ešte dostatočne tolerantná.
Aj to spôsobuje, že sa mnohé rodiny s takýmito deťmi izolujú, uzatvárajú sa do seba, čo ich prognózu ešte zhoršuje. Pravda je však taká, že za svoju diagnózu nemôžu, a preto potrebujú väčšiu mieru tolerancie a pomocnú ruku.
