Neber to osobne, ale ani sa jej nečudujem, keď po nej kričíš :iscrewloose:
Čo si myslíš, že čo dosiahneš krikom - presne to, čo si aj dosiahla - pravý opak - malá sa ťa bojí a začala sa znovu pocikávať a pokakávať :ishock:

Aj našemu drobcovi sa to stávalo, ale nikdy som na neho nekričala - očistila som ho a vždy som sa mu pekne snažila vysvetliť, že sa ciká a kaká do nočníka - trvalo to nejaký čas, ale naučil sa to ako všetky detičky. No dôležitá a VEĽMI je trpezlivosť a pekné slovo :!:

nekrič po nej.mne ked sa vonku pokaká tak jej poviem no fúj hanba také veľké dievčatko,no a teraz musíme ísť domov. nekričíte s mužom na seba?moja neter sa pocikávala do 8 rokoch v noci.mala to zo stresov v rodine a mami ktorá ju bila a hrešila

Ja si skor myslim, ze ma stres zo skolky. Urcite si sa s nou o tom rozpravala, ze tam pojde, aj co ju caka mozno aj tam bola, a hoci sa jej mozno paci byt s detmi, ona ma pocit, ze je to nieco ako "trest" - byt bez mamy - tak sa zacala pocikavat aj pokakavat ( mozno aj z vypocitavosti, ze ked to bude robit, do MS nepojde). Ja by som to velmi neriesila, povedz jej, ze jej budes musiet dat pienku, aj ked je uz velka ale uisti ju, ze urcite to zase zvladne nepocikavat sa a pienku zase o chvilku urcite nebude potrebovat - aj jej ju daj - viac -menej jej bude prekazat, kedze uz bola bez nej dost dlho a dcerku to hned prejde :-). My sme mali podobny problem, trvalo to skoro 2-3 mesiace, do skolky som ju dala aj s plienkami a po 2 mesiacoch som takmer cely balik odniesla domov, lebo vraj - uz nebolo treba. ( ale este pre kazdy pripad jej daj vysetril moc, ci nema nejaky zapal. Ak je vsetko v poriadku, tak ju to urcite casom prejde :-) )

Rozhodne si myslím,že to má tvoja dcérka zo stresu z tvojho správania. Skús jej vysvetliť, že potreba sa robí na šerblík, či WC. Použi svoj príklad, ty predsa tiež chodíš na WC. Zachovaj trpezlivosť, v klude vysvetľuj po každej "nehode".  Len jej nedávaj naspäť plienku - to by bol krok späť. Keďže na noc plienku ešte stále má, je na ňu zvyknutá, tak by jej zrejme nevadila ani cez deň.  Do škôlky jej len daj náhradné oblečenie. Prípadne sa porozprávaj s učiteľkami a vysvetli im aký problém dcérka má.

pocikávanie môže súvisieť aj s nástupom do školky, možno ma v sebe z toho nejaký stres, ktorý sa prejavol takto

a ako radia vyššie, nekrič ... je to zbytočné. Ak sa pociká male dieťa, určite to nie je nejaká strašná hamba a netreba dramatizovať. ked vieš, že sa jej to stáva, kup cvične nohavičky, alebo jej davaj do gatiek poskladanu latkovu plienku, ktorá aspon niečo absorbuje a nos zo sebou nahradne oblečenie, ved v tomto teple stačia nejaké kraťasky.

Verím, že postupne sa to upraví, neboj sa, nie je jediná ... u nas v školke sa deti v 1. triede pocikávali ešte dosť často, bežne si mamy našli v skrinkách pocikané veci. Na spanie u nas dokonca davaju plienku, ak treba.

aj ja radím,nekrič.je normálne,ak sa dieťaťu stane občas nehoda.a tvoja dcérka je v strese.možno zo  škôlky,ale teraz hlavne z toho,že na ňu kričíš.ked sa pociká,pomôž je prezliecť,kľudne jej vysvetli,že ved je predsa veľká slečna,ktorá vie,že sa ciká na wc a dúfaš,že na budúce to už stihne.môžeš skúsiť aj malú motiváciu,za každé vypýtanie daj bod a ked ich bude mať niekoľko,dostane nejakú odmenu,napr. zmrzlinu,drobnú hračku.body značte do kalendára,alebo tak podobne.a úspech sa dostaví.a keby to neprechádzalo,kľudne zájdi k lekárke.deti okolo troch rokov sa často začnú pokakávať,či pocikávať,pretože si začnú uvedomovať sami seba  a majú pocit,že je to niečo nečisté a tak sa to snažia udržať maximálne a potom to neudržia.my sme sa tak trápili s kakaním 3/4 roka,pretože z toho vznikli zápchy a obrovský problém bol na svete.

takže nekrič,všetko rieš s kľudom,nehreš,nehaň,nezhadzuj ju,nehovor je,že je to niečo zlé,len povedz,že potreba sa robí na wc.

Nám sa dcérka začala znova pocikávať, keď sa jej narodil brat, resp. už keď som bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Bola to v jej živote veľká zmena, ktorá ju zneisťovala. Trvalo pár týždňov, kým si to v hlavičke spracovala. Teraz je už úplne perfektná - vo vnútri chodí na nočník úplne sama, ani s vyzliekaním/obliekaním jej netreba pomáhať, maximálne sa mi pochváli, že "urobila kakito" a to ju poutieram, vonku sa vypýta. Začala tak robiť sama od seba a to napriek tomu, že som jej v tomto kritickom období opäť začala dávať plienku.

Áno, dá sa to chápať aj ako krok späť, ale je to podľa mňa určite menšie zlo, než mať denne precikané 3-4 nohavičky+ pančušky+ tepláčky, ďalej papučky, topánočky, o kobercoch, posteliach, sedacej súprave... ani nehovorím. To je potom naozaj len krôčik k tomu, aby mamine praskli nervy a aby dieťaťu vynadala. Ja som teda dcéru za pocikanie nehrešila nikdy, naopak, skôr som ju utešila, že sa to niekedy stane aj väčším dievčatám, len som jej zároveň pripomenula, aby sa nabudúce vypýtala. Keď sa naopak vycikala do nočníka, veeeľmi som ju pochválila, že som pyšná, aká je šikovná slečna, ako škôlkarka (ona sa totiž do škôlky teší), alebo že už ciká ako mama :-) .