a mne až zle ostalo. zimomriavky po mne šli, ked som včera počula, aké následky zostali dieťaťku čo ho matka opitá porodila!!!!!!zavesiť ju do prievanu za jej cicky, kozu sprostu....
som zlá, viem, ale tak ma to vytočilo. kollké su ženy, čo by chceli dieťaťko, dali by za to všetko....

veru tak,koli hluposti ednej zeny ,musi trpiet dietatko

ahojte.aj mne sa to stalo. narodil sa mi vytuzeny chlapcek s vrodenou genetickou poruchou. stale sa pytam ,,preco prave moje dieta?,, ja som zo severu,manzel z juhu slovenska a prave my dvaja mame po jednom chorom gene.nikdy som nebyvala chora,aj moj manzel je zdrvy..vraj mutacia genov.. a nase dietatko je chore.vyliecit sa to neda. srdiecko ma preto boli,ucim sa s tym zit kazdy den.ani neviem ci sa na to da zvyknut...boli to.

to mi je luto,ze mas chore dietatko, :-(

čím to je? pokrokom medicíny! Dnes sa príde takmer na všetko, všetko má svoje pomenovanie. V minulosti ich nebolo o nič menej, ale nevravelo sa o nich, bolo to tabu. Boli zatváraní do ústavov, kde prežívali veľmi krátky život.
 Dnes, vďakaBohu, sú ľudia tolerantnejší, možností pre zlepšovanie zdravotného stavu je viac, a tak sa rodičia s chorými detičkami obracajú aj na média v snahe pomôcť tomu svojmu dieťatku čo najviac.
Sama mám dieťatko so zriedkavým genetickým ochorením. A jediné za čo môžem byť vďačná je, že žijeme práve v dnešnej dobe, s toľkými možnosťami. Moje dieťa neprichádza o nič z toho, čo zažívajú deti iné- zdravé. Začleňujem ho do bežného každodenného života, aj keď ma to stojí všetok môj čas, všetku moju energiu.... chodí do škôlky , hrá sa, chodím s ním na ihrisko, do zoo, učím ho bicyklovať,  učím ho kamarátiť sa s druhými deťmi . ..... a moje dieťa je šťastné! Často možno šťastnejšie ako mnoho detí, ktoré dostali do vienka plné zdravie ale žiaľ nemali šťastie na rodičov (rodinu)
Žije svoj život krásne (vrámci našich možností) Preto ma hnevá, keď sa na moje dieťa niekto pozerá s ľútosťou. So svojou chorobou sa narodil, takže nepozná život inak ako ho práve zažíva. On sám si myslí, že práve takto je to dobre, práve takto to má byť, lebo to inak nezažil, a preto nemá zmysel ho ľutovať. Je vo svojom živote ŠŤASTNÝ. Rovnako ako ja som šťastná, že je dnes tu medzi nami, a denno-denne obohacuje naše životy.
Nezmeniteľnou pravdou ostane, že nikdy nebude zvládať mnoho vecí tak ako jeho zdraví rovesníci, to ale ešte nevylučuje, že môže žiť plnohodnotne.
Prajem vám aj vašim deťom aspoň polovicu z toho úprimného šťastia, ktorým denne srší to moje dieťa :idance: :idance: :idance:

aj ja mam dve deticky jedno zdrave a druhe zdrave, len mame problem s recou  mladsi syn ma diagnozu vyvojova dysfazia reci, laicky povedane nevie rozpravat a nerozumie reci, nikto z doktorov nam nepovedal preco, cim to je  skratka sa to stalo , presli sme radom vysetreni, najpr. si mysleli ze je hluchy, potom ze je autista , neskor ze nema vyvinute hlasivky aj nakoniec prisli s tym ze nema dozrete recove centrum, je to tazke  bol to pre nas sok  ale ked sme chodili po tych vysetreniach a videla som tam rozne choroby akymi deticky trpia a ich maminy to zvladali s usmevo na tvari, mali to omnoho tazsie ako mi ale boli stastne ze maju svoje dieta a su tu pre ne, tak mi to aj dodalo silu , aj ked sa stale neviem vyrovnat so synovou diagnozou ale kazdy den sa s nou ucit zit, on je na prvy pohlad zdrave dieta, chodi, skace, dokaze vsetko co kazde ine dieta bicykluje sa, kolobezkuje, len ta rec je slaba, snazime sa ho zapajat do vsetkeho a brat ho taky aky je nerobime rozdiely medzi nim , a jeho surodencom , nesnazime sa mu robit ulavi len preto ze ztp, ale obcas pridu na mna myslienky preco prave on , co som urobila zle , vycitam si to  ale to len vtedy ked su chlapci v skolke a ja nemam co robit tak premyslam , ked som s nimi som stale zamestnana nim tak nemam cas premyslat nad takymito vecami , ale som tu pre neho a urobim vsetko preto aby som mu pomohla v zivote ,aby bol hlavne stastny lebo to je najdolezitejsie...