Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Porucha pozornosti - ADD

Dobrý deň,prosím o radu. Ako sa učiť s chlapcom - druhákom s poruchou pozornosti. Som 56 ročná babka 6 a 8 ročných vnúčat, ktoré mám v náhradnej starostlivosti. Vnučka má odklad školskej dochádzky práve pre hyperaktivitu, vnukovi jednoznačne dokázaná nebola, ale má poruchu pozornosti. S výchovou mi pomáhajú moje dospelé 33 a 26 ročné deti a práve dnes sme si riadne vymenili názory. Môj syn aj dcéra od neho žiadajú, aby sa učil samostatne. Ja viem, že mu to ide lepšie, keď sa učím s ním, syn ma obviňuje, že ho rozmaznávam a či chcem s neho spraviť debilka, že už je druhák a že sa musí vedieť učiť sám. Konkrétne sa dnes mal učiť vymenovať spoluhlásky, dcéra ho nechala samého, aby sa učil. Keď som zistila, že plače, išla som k nemu a začali sme sa učiť. Potom nastala tá výmena názorov, po prehrmení som s chlapcom pokračovala. Pochválila som ho, keď mu to išlo, keď mu niektorá spoluhláska vypadla, napomenula som, že nevadí, že sa to doučí... Všimla som si na ňom, že pochvala ho povzbudzuje. Keď mu poviem napr., že kým sa to nenaučí, nebude to alebo to, berie to ako trest a na učivo sa nesústredí vôbec. Viem, že k takýmto deťom treba pristupovať osobitne,žiadame to od učiteľov, tak im musíme pomáhať aj doma. Je to rozmáznávanie. Deti /dospelé/ mi vyčítajú, že nebude nikdy samostatný, keď mu so všetkým pomáham, že on musí sám na to prísť,ako sa učiť. Ďakujem za Vaše príspevky

  • anonym
    22.11.2010, 08:26

    Dobrý deň,

    ja si nemyslím, že je to rozmaznávanie, keď sa učíte s druhákom, práve naopak, je to podľa mňa dobre. Zo začiatku potrebuje získať "pevné základy", na ktorých potom môže neskôr stavať...Ja si pamätám, že moja mamina sa so mnou učila po 4-tú triedu a potom som sa už učila sama. Naučila ma tak systému, ako sa učiť a potom som sa už učila sama, niekedy som sa nechala z nejakej látky preskúšať. A to som nemala nijaké "prekážky" - ADHD ako Váš vnúčik, a vôbec mi to neuškodilo, nebola som nesamostatná, mala som vždy dobrý prospech a mám aj VŠ - a práve preto som to asi dokázala, že som tie "pevné základy" mala.  Skôr si myslím, keď budete naňho tlačiť, aby bol samostatný, keď na to ešte nie je pripravený, to mu môže uškodiť. Ja by som sa kľudne s ním učila, podporovala ho, chválila za úspechy a postupne, keď získa sebaistotu sa môže nejakú maličkosť naučiť sám a vy ho skontrolujete. Myslím, že sama by ste vycítili, keby to už nebolo o Vašej podpore, ale o jeho lenivosti, vtedy by bolo na mieste žiadať trochu samostatnosti, ale ako píšete, keď je to s krikom, plače, nemôže sa sústrediť, je to kontraproduktívne. Čo sa týka metodiky učenia, iste Vám pradia tam, kde vnúčikovi zdiagnostikovali poruchu pozornosti, prípadne môžete skúsiť požiadať o radu aj detského psychológa tu na webe v pordniach. Prajem Vám veľa síl a radosti z vnúčika :D . Pekný deň.

  • anonym
    22.11.2010, 10:02

    Nenechajte sa odradiť! Úplný súhlas s príspevkom hore. Ja mám teraz prváčku a tiež sa s ňou mienim učiť do 4. ročníka. Ako tu už bolo napísané, chcieť samostatnosť od nepripraveného dieťaťa viac pokazí ako naučí. A nakoniec bude mať zo samostatnosti stres a strach. Načo? Všetko má svoj čas a tým viac, že má poruchu pozornosti. Fakt by mohli byť radi, že máte tú ochotu učiť sa s ním a nie naopak... :ups:

    IvaLC

  • mishelin0601
    22.11.2010, 11:24

    Pridám sa k príspevkom predo mnou... Ja sama mám doma skoro 9 ročného syna s ADHD spojené s ADD. Teraz je druhák a tiež sa s ním učím, lebo tieto deti to veľmi potrebujú a nie preto, že by sa učiť nechceli, ale preto, že samé to ešte nezvládajú. Aj v škole by mal mať individuálny program na učenie. A vôbec tu nejde o rozmaznávanie... Základom úspechu je chváliť za každú maličkosť, ktorá sa im podarí, je to pre ne viac ako nejaká hmotná odmena. A vaše deti by si asi mali pohovoriť s detským psychológom alebo špeciálnym pedagógom, ktorý by im vysvetlil tú diagnózu, pretože to vôbec nie je ľahké ani pre to dieťa, ktoré si uvedomuje že sa nejak líši od ostatných detí. Chce to len strašne veľa trpezlivosti a lásky.

  • Nnati
    22.11.2010, 12:21

    Súhlasím s Vami ako aj s predchádzajúcimi príspevkami. Ani "zdravé" dieťa sa nenaučí samostatnosti tým, že ho dospelí nechajú sebe samému napospas, práve naopak. Druháčik je ešte príliš malý na to, aby sa učil celkom sám.

    My so sestrou sme boli výborné žiačky a učenie nám išlo pomerne ľahko, napriek tomu sa mama s nami učievala - so mnou do ukončenia 3. ročníka, potom nastúpila do školy mladšia sestra a s ňou sa učievala ešte dlhšie. Dnes máme obe vysokoškolské vzdelanie, vďaka nemu aj stabilné a dobre platené zamestnanie a samostatnosť nám tiež nechýba - dôkazom sú naše vlastné funkčné domácnosti a šťastné rodinky.

    Takže Vám prajem veľa vytrvalosti vo Vašom úsilí, určite nevyjde nazmar a Vaše vnúčatá ho vo svojom ďalšom živote iste dobre zúročia.

  • anonym
    22.11.2010, 14:23

    moja mama sa so mnou učila až do 4. ročníka. Získala som systém, zodpovednosť a návyk učiť sa. Určite sa s vnukom uč aj naďalej. Deťom to len a len prospieva, bez ohľadu na diagnózu...

+ -
Príspevkov: 5