Som slobodná matka
ale žijem s priateľom ktorý je ocom našej dcéry.Nerozumieme si,hádame sa aj pre maličkosti.Mám pocit že pokoj by bol len vtedy keď budem ticho,pokorne so všetkým suhlasiť,prikývnuť,nepovedať si svoj názor.Preto som sa ani nevydala,podvedome som tušila že nie,neni to ono,ale prišla dcérka ktorá má teraz 5 mesiacov.Nechcem pre ňu taký život že sa bude musieť pozerať na svojich rodičov ako sa hádaju.Tak mám len dve možnosti: buď budem ticho a nezapájať sa do hádok alebo sa rozísť s priateľom.Aj keď príde ku konfliktu a ja to obrátim na strandu alebo chcem ututlať v dobrom aby bol kľud tak priateľ dovtedy vyrýva pokiaľ neodpovedam a pokiaľ sa nepohádame.Je strašne panovačný,dokáže dookola hovoriť o probleme tak dlho že nevládzem.Jasné že sa potom buď rozplačem čo je dosť často alebo sme na seba urazený a máme tichu domacnosť.