tým podčiarknutým je asi vyjadrené všetko. Matka nemá právo oddeliť dieťa od otca, ak on má o dieťa záujem, platí naň, netýra ho, nijako mu neubližuje. Samozrejme treba, aby si na otca zvyklo a nie mu ho dať hned na pol dna. Zo začiatku stačí aj len pár minút bez matky a uvidíte, ako bude reagovať.
Zakladatelka sa bijí mu dať 1,5 ročné dieťa. Argumentuje, že doteraz ho videl len 15x, čo je asi 1x za mesiaca to nie je zas až tak málo:idea: Sú otcovia, ktorí si na dieťa urobia čas sotva raz za rok. Doteraz pobyt u otca asi nebol možný, hlavne ak dieťa bolo kojené, ako si ho mal vziať. Mnohí muži ani nevedia chytiť novorodenca, nevedia zabaviť dieťa do roka. A až neskor dokážu k dieťaťu budovať vzťah, a to dokonca aj takí, ktorí su s dieťaťom v dennom kontakte, žijú spoločne ako rodina.
Zakladatelka píše, že syn je na nu velmi naviazaný. Samozrejme, že je to tak, ked je s ním stále len ona. Ale nie je to skor naopak? Že ona sa príliš naviazala na dieťa ked nemá nikoho iného a teraz sa nechce s ním deliť?
Ja by som záujem otca využila. Dohodla sa s ním na primeranom čase a forme stretávania. Asi by som trvala na tom, nech je s ním sám, bez novej manželky, s tým by som asi tiež nesúhlasila, aby mi dieťa vychovávala nejaké úplne cudzia osoba:s Nech idú vonku na prechádzku alebo sa hrajú u vás doma (v prostredí, kde to dieťa pozná) a ty si zatial vybav čo potrebuješ, zrelaxuj, chod si ku kaderníčke. Čas ukáže, či len strúhal formu a pretvaroval sa, alebo sa konečne spamätal.