Ja to beriem tak, že rodičia sa poriadne nadreli, kým vychovali nás a teraz majú nárok na trochu pokoja a oddychu. Samozrejme, keď potrebujem deti postrážiť, poprosím o pomoc a dostanem ju. Niektorí starí rodičia sú také nesmelé typy, boja sa prekročiť hranice, nevedia, čo si môžu dovoliť a čo už nie. Ten vzťah sa postupne určite vyvynie, treba len počkať a hlavne nezatrpknúť. Oni možno zasa čakajú iniciatívu z tvojej strany a cítia sa odsunutí - moja mamina to takto prežívala.

Hm, samozrejme, že po nich nečakám, že mi vychovajú dieťa, alebo, že sa oň budú starať. Lenže pre mňa, odkedy sa malá narodila, je problém vybaviť aj to, čo je nutné. Je mi problém zájsť ku doktorovi, keď potrebujem, na nejaký úrad a podobne. Pretože vždy musím riešiť, čo s malou. A neraz som poprosila o pomoc, aj tak sa mi nedostala. Takže sa už neprosím, lebo už nemám ani chuť. Mne príde normálne, tak ako to vidím aj u iných kámošiek, že sa im rodičia sami ponúknu. Mám kámošky, ktorým matky boli pri pôrodoch a pomáhali im po pôrode. Ja som bola na všetko sama.

A povedalasi im ze chces aby chodili castoaby ti pomohli ? Mozno ta nechcu zatazovat myslia si ze budu na obtiaz to sa u starsej generacie stava ze maju pocit ze su viac na obtiaz ako na pomoc...porozpravaj sa s nimi....ja mam iny problem moja mama ma pred dvoma rokmi vyhodila s domu lebo som odmietla robit po jej a odvtedy nema ani mama ani babka ani sestra o nas zaujem ani o mna ani o moje dve deti takze tak....

No nám tiež zatial rodičia nepomáhajú, síce bývajú o hodný kus ďalej, ale aj tak dobre :D
Niektoré mamičky majú iný problém, že sa dedkovci moc starajú, čo tiež nei je dobré. Ale taká zlatá stredná cesta je najlepšia...

K nam stari rodicia chodia len na sviatky a aj to nie na vsetky. Pomoc od nich uz nevyzadujem a to mam tri deti. Mne je skor luto mojich deti, ktore ich maju radi aradi by sa stretali i castejsie. Ked som bola v nemocnici musel sa postarat manzel. S mojou mamou sme mali velmi dobry vztah. Nastrbil sa ked nas vyhnala bez priciny z chaty, resp. doteraz mi to nevysvetlila ze preco. Odvtedy je to vsetko ine. Velmi som tym trpela ale najviaC MI BOLO LUTO MOJICH DETI. Doteraz sa pytaju kedy tam pojdeme a ja im mozem len povedat neviem a zvrtnut temu na nieco ine. Cize ja uz pomoc ani neocakavam. Mne by stacila i ich spolocnost, ale i tej sa dostava zriedka.

Presne aj ja toto riešim, že mi je skôr ľúto mojich dvoch detí, že si babku , dedka neužijú, lebo ak ich aj na moju prosbu postrážia občas, tak sa im nevenujú, lebo majú niečo iné na práci. Dosť som sa naplakala pre to, ale už kašlem na to. Len neviem pochopiť jedno, že im to samým nie je ľúto, že im vnuci odrastú a oni to najkrajšie obdobie premeškali. A tiež sa mi ťažko deťom vysvetľuje, prečo sa s nimi neprídu starkí pohrať???  Mám im povedať, lebo nemajú o vás záujem????  Ja len dúfam, že ak ja raz budem babkou, budem iná.....    Nuž autorka, budeš si na to musieť zvyknúť, musíš sa zaobísť bez pomoci ako častokrát ja, lebo tiež sa mi nechce chodiť vždy keď potrebujem postrážiť prosíkať.... tiež si myslím, že keby tá snaha bola, tak by to prejavili, žiaľ nie je to tak, tak sa nejdem doprosovať. Je to niekedy ťažké zvládať všetko sama s manželom, ale dá sa to. Musí....

aj ja som na tom podobne.manžel pracuje na týždňovky a ani moji rodičia,ani svokrovci mi nepomáhajú.cez víkend začal manžel brávať už oboch synov na sobotu so sebou k jeho rodičom a vtedy sa o nich trochu postarajú.a to sa všetci dušovali a tešili,ako budú chodiť kočíkovať.ani teraz už švagriná nechodí a tak rozprávala,ako bude chodiť,aby mi pomohla.zvykla som si,že som na nich sama,všade ich brávam so sebou,na úrady,k lekárovi,proste všade.teda raz som bola bez nich na masáži,vtedy mi ich postrážil brat s priateľkou.ale je pravda,že inak sa o nich zaujímajú,prídu na ich sviatky,na naše,chodíme k nim v nedele a vtedy sa zaujímajú,len nie cez ten týždeň,vtedy si musím poradiť sama.už som sa naučila :idance:

Ďakujem všetkým za odpovede a za podporu, aj pre mňa je to veľké sklamanie, dúfam,že až raz budem babkou, že budem iná, samozrejme, že ak človek musí, to dieťa a všetky povinnosti zvládne aj úplne sám, ale príde mi to ľúto a hlavne kvoli malej, že vyrastá bez babiek a dedkov :-(

aj ja mam rodicov daleko od seba, nevidime sa casto, ale ked potrebujem, obcas aspon jedni starki na par dni dobehnu. inak som tiez na deti sama, teda s manzelom, ktory pracuje.

u nas je to tak ze moji rodicia mi pomozu kedy len treba nerobi im problem zobrat maleho von a tak.aj napriek tomu,ze je to zive dieta. ale svokrovci ti sa obec nestaraju. a to bol manzel na 3 mesiace na sluzobke a ani ich nenapadlo sa zastavit a ked prisli tak sa usadili,ze akoze prisli na kavicku a o maleho ani netukli. a ked som ho tam minule dala tak mi svokra este dva tyzdne rozpravala,ake je to nesamostatne dieta a musela sa s nim stale hrat. a to mal rok pol. niekoti stari rodicia su taki....u svokrovcov byva manzelov brat s rodinou a dvoma chlapcami,ktori chodia do skoly. ona je na dochodku a aby nemusela varit tak necha deti chodit do skolkskej jedalne na obedy...ja to nepochopim. drzim ti palce nech sa ti to podari nejak doriesit. mozno ked bude starsi bude lepsie.

martina

no u nas je to tak, ze ja nemam rodicov, byvala svokra obcas pride, ak ju poprosim rada postrazi, aj nevlastnu vnucku, ale teraz priatelovi rodicia vobec nemaju zaujem o strazenie a to bývame o ulicu dalej:?:  a koli nim sme sa prestahovali k nim na sidlisko, abz sme boli vsetci pokope.ale neriesim to, oni pridu o najkrajsie dni svojich vnucat. ved mozu od nas potom ocakavat taku pomoc, aku nam oni teraz davaju.ja verim, ze budem ina, budem stastna, ked budem mat vnucata okolo seba, a to maju moje dcery 3 a 6rokov:rofl:

podla mna je fajn, ak starí rodičia pomožu, ale treba si uvedomiť, že to NIE JE ich povinnosť.Rovnako ako nie je ich povinnosť vnukom niečo kupovať, chodiť ich opatrovať a podobne. Oni už svoje deti vychovali a ohradzovať sa tým, že aj "oni možu potom čakať takú pomoc" nie je velmi správne. Pomáhať rodičom by sme mali už len zato, že vychovali nás.

Niekedy to je aj o komunikácii. Niekedy sa nechcú natískať, myslia si, že ch pomoc by nebola vyžiadaná a radšej čakaju na to, že ich požiadame. Napr. moja svokra, ak sme ju poprosili, nepovedala mi "nie" a deti zabavila. Ale ani sa nikdy nejako neponúkala, nikdy k nam ani nechodí na navštevy, nikdy neprišla naše deti kočíkovať a miesto darčekov dala deťom radšej peniaze.

 

je to presne o komunikacii... moja svokra chcela vychovavat moje dieta este ked som s nim bola tehotna, ona si naplanovala, ze bude doma s malou a ja pojdem do prace...
ked som jej povedala, ze nie, lebo budem na MD, tak sa urazila
vyvolavala manzelovi, ze ako jej nase dieta chyba :iscrewloose:
ona je taka, ze sa neskutocne rada miesa do vsetkeho a ked ju odmietnem, tak sa urazi. preto vo vela veciach nechcem povolit, lebo ked len trosicku povolim, ona to uz berie ako samozrejmost a dovoli si aj to, co by nemala...
nikdy som jej nebranila v kontakte s vnucatami. ale ked bola prileztost odstahovat sa, vyuzili sme to.
presne 3X som fakt, ze potrebovala od nej pomoc, bola som chora alebo v rodine sa vyskytla taka situacia, ze som na 1 den potrebovala odcestovat a vtedy mi odmietla pomoc. tak som si povedala, ze uz nikdy od nej nebudem nieco chciet. a to uz riesili aj moji rodicia, ktori este pracovali a ona uz bola na dochodku, boli ochotni prist 80km, lebo sme od seba daleko.
a to by som mohla napisat pomaly roman, kaslem na nu... trosku som sa rozpisala a ulavilo sa mi... prepacte...

hm... čo je teda horšie? Ked sa staraju "primálo", alebo ked to je "privela"?

Osobne myslím, že aj v tomto prípade menej je niekedy viac.

Tak ja si myslím, že starí rodičia majú prísť občas na návštevu za svojimi vnúčatami - pohrať sa, porozprávať a tak. Určite nie je ich úlohou strážiť. Veď sú to naše, musíme sa postarať. Moja dcéra má 5 rokov a babka ju strážila asi 3x vo veľmi nutných prípadoch. A pravdu povediac som tým vôbec nebola nadšená. Kým nechodila do škôlky, vybavovali sme všetko spolu. Na pomoc manžela som sa tiež mohla spolahnúť iba občas, pretože pracuje v zahraničí a je doma veľmi málo.
Buď rada, že sa ti nikto nemieša do výchovy.