Ahoj, túto dilemu riešim aj ja. Máme 2-ročnú slečnu, ktorá strašne zbožňuje deti, takže s ňou by problém nebol. Je strašne živá a neposedná, čo ma síce teší ale niekedy sa pýtam, kde berie tú energiu. Manžel tiež ešte nechce druhé dieťa. Ja som tak napoly rozhodnutá, že radšej ešte počkať, ale niekedy sú chvíle keď si poviem, že na čo mám čakať. Sú tu aj nejaké proti, ale tak isto sú tu aj za. A hlavne, myslím si, že ak nebudeme mať to druhé dieťatko teraz, tak potom už naň nezostane čas.

Aj my sme to odkladali,odkladali...az ma syncek takmer 5rokov.
Ked mal syn tak 2r.rozmyslala som nad druhym babom,no to manzel pracoval v zahranici a my sme byvali na Slovensku.Odlozila som to, kym budeme spolu.
A teraz je syncek velky,velmi naviazany na nas, nechodi do skolky a mnoho krat sa mu nestacime venovat.Ma strasne vela energie,ktora nam rodicom chyba. . Preto by som aj chcela druhe babo. Mal by sa s kym pohrat, zabavit. S dospelymi to predsa len neni ono.Tu, kde byvame nema ziadnych kamaratov. Okrem opatrovatelkynych deti, kde chodi4x do tyzdna na 4 hodiny.
Takze jevelmi nezbedny,no proste ozajstny zbojnik.
A to je ta vec, ktorej sa obavam. Ci by som popri nom zvladla druheho drobca.Teda, zvladnut by som to zvladla,len ci by som sa mu mohla venovat tak, ako by bolo treba.Pretoze, mnohokrat mi chyba trpezlivost uz pri Matkovi. Manzel ma tolko povinnosti, ze toho casu mu na nas nezostava vela, a ak by sme mali druhe, bolo by to asi rovnake.
No neviem, po babetku veeelmi tuzim,ale aj sa obavam.Som tu sama, 2200km od rodiny, nemam tu priatelov, no nikoho.Samozrejme okrem mojich dvoch chlapov.

A ty preco nechces dietatko teraz? Zda sa ti to skoro? Alebo si myslis, ze by toho bolo vela?

Su tu este nejake maminy, ktore riesia otazku- mat druhe dietatko, ci este pockat?

my mame 2. dieťa tiež s väčším odstupom (5,5 roka) a som rada že ho máme. povodne sme chceli po 2 rokoch, ale sťahovali sme sa, práca... proste to tak vyšlo. Manžel tiež už moc nechcel ... teda otáľal, že ako to všetko bude, či dcerku o niečo neukrátime, či nebude velmi žiarliť, či ich budeme lubiť rovnako... Ja som  druhé dieťa vždy chcela.

Arian, práve ak je synček živší, tak mu so surodencom možno bude lepšie. Bude sa mať (časom) s kým pohrať a tak. naučí sa, že vas nemože mať vždy iba pre seba. Dieťatku nie je dobre iba v spoločnosti dospelých, možno sa ti preto zdá živý, že je sám, nemá sa s kým vyblázniť a potom ma moc energie ;-) Dcera je tiež velmi živá a teraz ked už ma malý 2 roky, tak sa spolu zahrajú, vybláznia.

A čo bolo super, bola som doma, ked šla do 1. triedy. lebo inak neviem, ako by som sa jej venovala, keby som musela chodiť do práce.

 

Ako si to zvladala, dve deticky?  Pytam sa preto, ze nas syn zastupi asi 3deti. Je prenaramne zivy, plny energie a strasne zly spac.
Ja mam nejake zdravotne problemy a vtedy veru nezvladam ani Martinka.Kolko krat nevladzem hrat sa s nim, hrat sa hrat sa a celu domacnost. Ale su zasa dni, ked je vsetko vporiadku a ja sa zobudim bez bolesti,takze vsetko fici tak, ako ma.
Sama sa neviem rozhodnut. Ale bojim sa toho, ze ked to terz odlozim, uz sa k dietatku neprebojujem. Manzel  buduje karieru a neskor by to bolo urcite len na mne. A bojim sa ze spohodlnie a bude mu to vyhovovat tak, ako to je teraz.
Syn, ak nedostane odklad, nastupuje v septembri do skoly. Takze by bolo fajn byt s nim.

arian, a nezvažovala si dať ho do školky? Myslím, že by bolo lepšie aj jemu, aj tebe.

Ja som deti zvládala fajn. Asi aj preto, že 2. dieťa mam kludaska (už sa to mení, ale stale kludnejší ako dcerka), vyborne od malinka spinkal, papal - taky relatívne bezproblémový. Aj ked každe dieťa ma aj zlé dni, to je samozrejmé.

Dcerka išla do školy, tam je každy den minimálne do 15:00 (bud ma kružky alebo družinu). Družinu si vyprosila sama, lebo doma sa nudí, tam jej jej s kamarátmi lepšie.  Najskor sme ju nedávali, že načo, ked som doma. Potom príde domov, ma povinnosti, ulohy. Takže už nemože "blázniť" celý den ;-)  Aj sa ukludnila, odkedy je školáčka.

My by sme ho aj radi dali do skolky.Uz sme to aj skusili minuly rok. Katastrofa.Tolky plac,nocne pocikavanie,rano krik, v skolke katastrofa.Teraz chodi k opatrovatelke. Ta ma male deti, takze si zvykol. TTeraz ideme na Slovensko a ked sa vratime chceme nanovo skusit skolku.Rano na 3hodiny s opatrovatelkynym synom a po skolke 3-4 hodiny u nej.Pretoze tu 5-rocne deti, nastupuju do skoly, musi si zvyknut na nejaky rezim.Ak by si zvykol, nastupila by som do prace.Uvazovala som nad tym, ze by som si mohla odpracovat 3-6 mesiacov a mala by som narok na matersku.Ak by som nemala nic odpracovane, nemam narok na ziadny prispevok.Ja uz to mam aj premyslene, len sa toho stale bojim. A to aj porodu, tu, kde je zdravotna starostlivost hrozna.

a v akej krajine si?

Inak, možno by fakt bolo fajn, keby si par mesiacov odpracovala, aj syn by možno lepšie pochopil, že musí byť v školke, kym si ty v práci :wink: Aj ty by si nemala pocit, že si vela rokov "zatvorená" s deťmi doma.

Ja som sa práveže 2. dieťatka nebála, aj som to všetko lepšie zvládala, myslím starostlivosť, predsa len už vela vecí vieš (aj ked je každe dieťa iné).

Teraz sa už pomaly chstám do práce ... ale keby bolo na mne, mala by som aj tretie:wink:

Moja dcerka si tiež strašne zle zvykala v školke, to su asi tie živé šikovné detičky také, že si viac vedia presadzovať svoje :D Ale časom na to prišla, že je tam fajn, že sa tam všeličo zaujímavé robí, našla si kamarátky... No trvalo to pol roka. ja som ju ale zo školky nemohla zobrať (a dobre som urobila), lebo som už pracovala. Opatrovatelku som platiť nemohla, pri mojom plate...

Sme v Irsku, Irska republika, nie Severne Irsko.
A ta opatrovatelka vyjde veru pekne draho.A skolka taktiez.Nie, ze by nam bolo jedno naco sa peniaze rozkotulaju. Zvolili sme to ako mensie zlo.Keby mal byt len so mnou doma, urcite by to malo nanho zly vpliv. Takto si zvyka medzi detmi, zahra sa a snad aj nastup do skolky bude lepsi.
No tej skoly v septembri sa velmi obavame.
Ozaj, chcela som sa ta opytat. Ako si si vytvorila ten scrapbook? Vobec neviem ako tie fotky urobit. Je to velmi pekne.Ak by si mi mohla poradit, budem rada.

o scrapbooku je tu "prachom zapadnutá" tema, ja som tam zhrnula, ako na to


ked budeš niečo chcieť vedieť bližšie, napíš mi SS

 

Ahojte.
My sme tiež nejak otálali, po piatich rokoch od narodenia prvého dieťatka sme sa presťahovali z jednoizbáku do väčšieho, potom splácali pôžičku a ďalšie skoro 4 roky trvalo, kým sa nám narodilo druhé. Teraz, keď ho máme, často si vravíme, že sme ho mohli mať skôr a teraz nám tu mohlo behať už tretie. :D Prišlo s ním toľko radostí. Aj staršia dcéra je spokojná a šťastná, že má súrodenca. :heart:  Aj vekový rozdiel je super.
Ja som veľmi neriešila, či to zvládnem, ale pravda je, že som bez nejakých vážnych zdravotných problémov, takže to nemôžem porovnávať. A  pomáha aj manžel, najmä po pôrode si to neviem bez jeho pomoci ani predstaviť.;-)
Takže držím palce pre správne rozhodnutie.:tup:

Opravila som údaj o rokoch, nejak som sa prepočítala;-)

My máme čerstvé druhorodené dieťatko a zatiaľ môžem len chváliť vekový rozdiel, ktorý je medzi oboma. Keď sa nám narodil prvý syn, tak som povedala, že druhé dieťa chcem tak najskôr o tri roky, pretože som si ho chcela užiť. Do škôlky nastúpil v dvoch rokoch a ja som začala pracovať, aby sme si popri splácaní hypotéky a ostatných nutností, mohli dovoliť normálne fungovať. Kojila som ho do 3 a pol roka, tým pádom sme jeden bez druhého bývali len počas tých 8-10 hodín denne. Druhé bábo som postupom času odsúvala a na prípadné otázky, že kedy bude druhé, sme sa naučili odpovedať, "keď pôjde prvý syn do školy". Akosi som stále nepociťovala túžbu po druhom bábu, aj keď mám deti veľmi rada. No a keď malý dovŕšil ca. päť rokov, tak to na mňa zrazu prišlo.... Jednoducho som nedokázala stráviť ani jeden deň bez myšlienky na druhé dieťatko. Napriek tomu som stále zvažovala, či si to vôbec môžeme finančne dovoliť; či má význam odchádzať na materskú v dobe, keď mám prácu, ktorá ma baví a okrem toho je aj dobre zaplatená....atď. A potom prišiel deň, kedy mi manžel do práce zavolal, či má teda naozaj zaplatiť dovolenku (dovtedy sme na žiadnej neboli, takže to mala byť naša prvá spoločná) a ja som mu oznámila, nech nič neplatí, že je vhodný čas na druhé dieťa a tým pádom budeme potrebovať každú ušetrenú korunu. Mali sme šťastie a zadarilo sa nám hneď prvý mesiac, a tak dnes máme dvoch chlapcov - prvý má 6 a pol roka a druhý bude mať čoskoro tri mesiace. Ten starší sa z bračeka vytešuje, prvé jeho kroky a slová každé ráno patria bračekovi, pomáha mi, stráži aj zabáva ho....všade sa ním chváli a je hrdý na svoju hodnosť "staršieho brácha". Osobne môžem väčší vekový rozdiel - zatiaľ -  len odporúčať. Aj keď je pravda, že už teraz uvažujem ešte o jednom dieťatku, tak ca. za tri roky:-P . Uvidíme....

Ahojte. Tak Vam dakujem za podporu. Je fajn, ze ste to zvladali  tak vpohode. Dodava mi to odvahu a este vecsiu chut.
Stale nad tym rozmyslam. Vcera som nadhodila tuto temu pred manzelom, zostal dost prekvapeny, a spustil vyhovorky tipu: ved takto mozeme dat Martinkovi vsetko, mozeme sa venovat len jemu, co tak pockat este 2roky, zvladla by si to?, a podobne..
Viem, ze to myslel dobre, pretoze sam uzna, ze toho casu nema moc, tym padom by bola takmer vsetka starostlivost na mne, ale stale je tu to ale.
Verim, ze syncek by sa ukludnil, dokonca by snad aj trosku pomohol. :-P

Ako ste to riesili- starsie dieta vozit do skoly, zo skoly, alebo ked dietatko v noci plakalo, nebudilo sa starsie? Ked ste sa so starsim museli ucit, behat okolo mladsieho zvladali ste domacnost uplne same?Alebo vam pomahali aj babky, ci kamosky?  Ja som tu sama, takze aj toto ma trosku trapi.

Verim, ze ked sa s manzelom porozpravame, pomoze nam to, a rozhodneme sa spravne. :| :?:

ahoj, no kym bol malý uplne maličký, tak dcerku do školky vozil manžel, alebo som šla ja, ale až na 8:00... prípadne, ked mi to nevyšlo, nechala som ju aj doma.

Potom ked začala chodiť do školy, tak tiež ju vozil manžel ráno, a cez obed som ju ja šla počkať s kočíkom v rámci prechádzky. Potom som sa však dostala na dlhšie do nemocnice, tak dcerka začala chodiť sama (manžel to nestíhal, aj kolo malého, aj s nou do školky rano behať), alebo ju vzala po ceste kamarátka, ked šla so svojim synom. Poobede začala chodiť aj do družiny, tak to už bolo lepšie, lebo som ju mohla odtiaľ vziať kedykolvek medzi 13:00 a 15:00, nebola som teda viazana na presný čas.

Ulohy sme písali, kym synček poobede spal - aspon dcera nevymýšlala, že potom, neskor... Vedela, že ked sa zobudí, už na to nebude čas.

Teaz už je to tak v pohode, rano chodí sama, alebo ju vezie manžel ak ide v takom čase. Zo školy príde sama, sama píše aj úlohy. Skoro každý den ma aj nejaké popoludnajšie aktivity - hudobnú, PC kurz, družinu... takže v týždni je dcerka príde domov najskor o 15:00 (alebo príde, napíše DU a ide ešte potom na krúžok). Na krúžky ju tiež už nevodím. Byvame v malom meste, všetko je relatívne blízko, nemusí chodiť autobusom. Zo začiatku som s nou párkrát išla, alebo ked je škaredo, tak ju zavezieme autom, ale to výnimočne.

Ono s ato da zvládnuť, ale musela som si urobiť určitý režim, všetko si tak zadeliť, aby mi to časovo vyšlo. Našťastie malý je tiež taký "režimový".

 

 

Ahoj,
to  " ale " poznám . Najprv sme museli vyriešiť byt, potom manžel dokončiť vyššie stredné vzdelanie, potom pokus o vysokú školu, potom to .... a zrazu
som oslavovala 30.tku a po príchode z roboty bolo doma ticho, prázdno ....
Vtedy som si povedala najvyšší čas, veď  nebudeme tomu dieťaťu ani rozumieť.
My máme medzi babami 4 ročný rozdiel a je to v pohode.
Po prvom pôrode som bola síce presvedčená, že mne / manžel chcel aj ďalšie/ jedno dieťa úplne stačí, ale keď  mala Julka 3 roky a začala nám odchádzať ku susedom za deťmi, tak som sa nad tým zamyslela a dohodli sme sa, že nebude jedináčik :-) .
Hneď  keď sme jej oznámili, že budeme mať bábätko, nemeškala a odpovedala, že to bude určite sestrička a bude sa volať Katka :-) . Informáciu starostlivo rozširovala ďalej :-) a pri otázke, ak budeš mať bračeka pohotovo odpovedala, " že aj tak to bude Katka " .  Od prvej návštevy v nemocnici sú tie to najlepšie sestričky, aké som si len mohla predstaviť a som šťastná, že sme sa rozhodli aj pre druhé dieťa.

 

Dik za podporu :tup:
No baby, ked ste to zvladli vy, snad to zvladnem aj ja. :wink:
No ak by sa vcerajsok opakoval  viac krat, tak druhe dieta "nikdy"! Maly mal zasa trucovitu, vymyselnicku a tvrdohlavu naladu. Aj to tak dopadlo :roll: Ale povedat si neda, vcera havaria :*-(   a dnes robi to iste. Vraj on to urcite zvladne. Marne slova....
A Sandra dik, popozerala som co ste popisali, stiahla program-iny ale este nebol cas sadnut k tomu. Tak poskusam.Snad nato pridem.
Cibina, ked mal maly 2r. nebala som sa ani ja ale zasa nebol  "poruke manzel-alebo len obcas" . A teraz Matkova povaha, naroky, moje zdravie, manzelova vytazenost, akosi to vsetko hra proti.Ale zatial si verim,ako tak pisete, ze to bolo v pohode, dodava mi to odvahu. Ty si pisala kolko radosti vam syncek priniesol, to je super!
Teraz zostava porozpravat sa s manzelom a dufat ze ma jeho protiargumenty neodradia.
Ahojteee