Vzťah s manipulátorom
Ahojte. Neviem už ako odbúrať to napätie a stres, ktoré vo mne je, preto som sa rozhodla napísať sem, kde si prečítam aj objektívne racionálne odpovede. Kde začať. Po vysokej škole sme sa s partnerom vzali, otehotnela som a narodil sa nám syn. Vzťah s manželom bol úžasný, pre mňa je on najlepší človek akého som doposiaľ stretla. Bol vždy milý, obetavý, dobre naladený, nehádali sme sa, ale asi ho niečo vnútorne trápilo, odľúbil sa a rok po narodení syna sa so mnou rozišiel, Prežívala som obdobie plné otázok, nepochopenia, sebaobviňovania. Rok po rozchode s manželom (s ktorým stále dobre vychádzame) som si našla nového partnera. Je to môj spolužiak zo strednej školy, poznáme sa už 15 rokov, preto sme sa už čiastočne poznali. Problém je ale ten, že on žije v Bratislave a ja v Žiline. Mám 30 rokov, svoje dieťa milujem a som vyslovene rodinný typ. Bratislavčan je slobodný, nespútaný vetroplach, ktorý chce cestovať a užívať si život. Od začiatku sme sa hádali, pretože na víkendy za nami chodil až keď si v piatok v Bratislave zacvičil a vysaunoval sa. Ja som ho čakala s večerou, ale jemu sa ponáhľať nechcelo. Keď som mu povedala, že ho ľúbim, povedal, že aj on ma má rád ale jednoducho to necíti tak silno ako ja. Najskôr bol problém s mojím synom keď plakal - navrieskal naňho. Potom sa ospravedlnil. Asi po 2 mesiacoch vzťahu si bez rozmyslu naplánoval expedíciu do Kolumbie s kamarátom a po pol roku vzťahu išiel s rovnakým kamarátom na expedíciu do Afriky. Po Afrike sa so mnou rozišiel s tým, že sa necíti na CUDZIE dieťa a nevie pokračovať v tom vzťahu, dával to za vinu mne, vraj som naňho príliš upätá. Ja keď som ho prosila, aby sme absolvovali nejakú dovolenku spolu aj so synom, o tom nechcel ani počuť. Povedal, že pre neho to nie je dovolenka, že môžem s ním ísť na expedíciu a potom sama s malým na nejakú menšiu dovolenku. Cez víkendy ho ťahám na túry, vymýšľam nám program, varím, starám sa o neho....Ďalšia vec je, že je chronický CHOELRIK. Vybuchne na čašníka v reštaurácii, že mu nedoniesol šampiňóny v rizote, vybuchne na letušku keď ho požiada, aby odložil kufor do podpalubia, vybuchne, keď zlyhá GPS. Potom sa hádky len stupňovali a dnes po roku a pol je to v takom štádiu, že som sa odľúbila. On je presne taký ten typ, že cez víkend na mňa nahučí a potom cez týždeň mu to príde ľúto a dobiedza. Ja som sa s ním doposiaĺ nevedela rozísť a vždy som ho prijala. Tak to bolo aj minulý týždeň, kedy po víkende opäť písal každý deň správy ako sa na mňa teší, ako chce ísť so mnou na túru....ja som mu vo štvrtok napísala, že mne je to už jedno, pretože rok a pol mal na to, aby sa niečo v tom vzťahu zlepšilo. Na to sa so mnou v piatok rozišiel, v sobotu mi písal ospravedlňujúce správy a keď v sobotu večer prišiel ku mne, hádzal vinu na mňa, že to kvôli mne je ten vzťah tam kde je, pretože ryjem, pretože si neviem priznať chybu. Keď som sa rozplakala, že ja už takto nevládzem, povedal mi, nech nerevem, že by sa rád vyspal. A keď som ho o 2hej ráno požiadala, aby odišiel, povedal mi, že som P..A a väčšiu P..U v živote nevidel. Ja už po roku a pol neviem čia som, či som ja hlúpa, či je to naozaj moja vina, či takto fungujú vzťahy medzi partnermi.....poraďte mi prosím čo v takejto situácii robiť. Ďakujem