Ahoj my máme 3,5 ročný rozdiel medzi našilmi chlapmi. Ja som zostala tehotná a náš prvý syn ešte nemal 3 roky. Bol zvyknutý, že sme spolu blbli, že mohol po mne skákať a zrazu nič. Tiež som mu musela vysvetliť, že v brušku máme nové bábetko a že by mu mohol ublížiť. Postupne sme ho na to pripravovali, pri hre sme ho to bábätko spomýnali, a keď bol čas na ultrazvuk sme Samka tak sa volá nevynechali ( myslím si, že ani tvoj doktor/ka nepovie nie ked ho budeš chceť zobrať na ultrazvuk), ani raz nevynechal ani v nemocnici. Spolu sme vyberali kočiarik, oblečenie a všetko čo bolo treba, a samozrejme netreba zabudnúť aj na toho staršieho aj ten si musí niekedy niečo odniesť z obchodu síce len maličkosť ale dostal aj on a nie len babatko. Pre nás deň D bol o 6hod. ráno ešte spal, tak sme išli, o ničom nevedel a babka ho zobrala so sebou do roboty, robí v školke čo bolo a je fajn. poobede nás prišli pozrieť čo bolo horšie, lebo si chcel Matúška už hneď zobrať so sebou domov, ale pár sĺz a všetko si dal vysvetliť, a za 4 dni išiel pyšne domov a nedá na bračeka dopustiť. Nedá ho ani za cukríky a ani za peniažky. Bývame u svokrovcov /nadstavili sme/ a dokonca si ho ani babka nemôže nechať, musí byť snami. Neboj ešte si na začiatku máš čas netreba to vzdať pri prvom odmietnutí. Hlavne treba prizvukovať že ho budete lúbiť. My si vždy so Samkom povieme: "láska jediná" ;-)