Nemyslím si, že stačia len pevné nervy a brať to s humorom. Od toho sme my, rodičia, aby sme deti usmernili. Nechcem moralizovať, ani nič podobné, ale pracujem v školstve a čo deti dokážu vyprodukovať z úst...hrôza. Tiež sa ich pýtam, či tak komunikujú doma s mamou, otcom a ich odpoveď? Vraj ešte horšie. Takže si myslím, že sa nemáme vyhovárať na deti, že sú také, ale urobiť všetko preto, aby také neboli. Raz som čítala takú myšlienku, že deti nie sú neposlušné, ani nevychované, len my sa skrývame za tie slovíčka, pretože sme zlyhali pri ich výchove. Myslím, že je na tom kus pravdy. Ale každý má iný názor, ani ten môj sa nemusí páčiť každému.
Prajem pekný deň!