Vzťah k peniazom

25.11.2009 v kategórii Mama, autor Ľubica Macková, foto: istockphoto.com

Peniaze majú neutrálnu hodnotu. To my, ľudia, z nich robíme modlu. My ich používame, ale aj zneužívame na ciele, s ktorými sa môže spájať morálne hodnotenie.

Narodenie bábätka je jednou zo situácií, na ktorú je dnes vhodné v rodine sa pripraviť i z finančného hľadiska. Sú rodiny, ktoré privítajú nového človiečika s láskou, bez ohľadu na to, či sa im javí, že majú dosť finančných prostriedkov. Ich krédom je v prvom rade úcta k životu a motto – Dôležitejšia je láska, a nie peniaze.

Inak to bolo u Igora a Evy:
Sú manželmi už 12 rokov. Z hľadiska príjmov patria do hornej hranice strednej vrstvy. Eva je tá, ktorá prevažne o všetkom rozhoduje. I o tom, či a kedy budú mať dieťa. Stále tvrdí: „Priviesť dieťa do tohto sveta? Pozri sa, ako žijeme! Čo ak raz nebudem mať dosť peňazí na to, aby som ho uživila?“

Nepomáhajú argumenty, že deti sa rodili vždy, aj počas vojen a iných extrémnych situácií. Nepomáhajú preto, že Eva má strach.
Strach z nedostatku.
Týmto strachom však môžu trpieť i rodiny, pre ktoré je dieťatko hodnotou, ktorá nemá konkurenciu.

Vzťah k peniazom by sme mohli u ľudí rozdeliť do štyroch základných kategórií:

Peniaze sú špinavé a kazia charakter
Lida je zatrpknutá žena v najlepších rokoch. Synovia dorastajú, majú stále väčšie nároky a ona by im ich rada splnila. Je vzdelaná, intelektuálka, veľmi schopná. Napriek tomu sa jej nedarí obstáť vo sfére peňazí. S manželom síce dobre zarábajú, ale peniaze stále od nich akosi „utekajú“. Lidin postoj k nim?Vždy som bola vychovávaná k tomu, že je nemorálne mať veľa peňazí. Veľa peňazí majú ľudia, ktorí k nim prišli nečestným spôsobom. Nechcem medzi nich patriť...“.

Takto môžu uvažovať ľudia, ktorým bola myšlienka o hodnote peňazí vštepovaná od malička a nenašli dôvod, pre ktorý by mohli svoje zmýšľanie zmeniť. Peniazom pripisujú ľudské vlastnosti. Títo ľudia môžu byť chudobní, ale aj veľmi bohatí. Bohatí však nie nadlho.

Myšlienkami tvoríme scenáre svojho života. S daným postojom peniaze od nás odídu. Skôr alebo neskôr. Peniaze pritom majú neutrálnu hodnotu. To my, ľudia, z nich robíme modlu. My ich používame, ale aj zneužívame na ciele, s ktorými sa môže spájať morálne hodnotenie. Od vydania finančných prostriedkov na interrupciu až po ich vydanie na nájomnú vraždu, alebo naopak – na charitatívne ciele.

Takto môžu vnímať skúsenosť s peniazmi i ľudia, ktorí zažili, ako sa ich blízky či vzdialenejší človek zmenil po tom, ako získal mnoho peňazí. Peniaze však nemôžu kaziť charakter. Zvýraznia iba, či sme dostatočne zrelí na narábanie s bohatstvom. Zvýraznia naše vlastnosti.

Peniaze? Nejako bolo, nejako bude
Ľudia, ktorí nepotrebujú mať päť domov a štyri autá. Zhromažďovať veci. Pre nich sú dôležitejšie vzťahy a príjemné maličkosti, ktoré ich obklopujú a dotvárajú teplo ich domova. Možno nikdy, a možno predsa občas v kútiku srdca pomyslia na to, že by sa im ľahšie žilo, keby dosahovali aspoň štandard. Ak napríklad chýba auto v rodine, ktorá je odkázaná na cestovanie za prácou do vzdialenejšieho mesta, je to strata času, podpora únavy organizmu a menej priestoru na rôzne mimopracovné aktivity počas týždňa. Alebo ak je nebodaj v rodine ťažko chorý človek.

Zoltán a Alena sú obaja vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Obaja majú prácu, ktorá ich teší, majú však aj nízke príjmy. A dve deti. A hypotéku. Zvyčajne sa nehádajú. Problémy a konflikty vznikajú pravidelne pre peniaze. Zoltán prezentuje, že nimi pohŕda. Alena je frustrovaná ich nedostatkom. Stále tŕpne, či vyžijú. Zoltánovo znižovanie významu peňazí manželku doháňajú do nepríčetnosti. Má pocit, že je nezodpovedný a nestará sa o rodinu ako poriadny chlap.

Tejto kategórii ľudí môže chýbať silnejšia motivácia, prečo zmeniť svoj život tak, aby sa im žilo ľahšie. Alebo chýba ráznejšie hľadanie cesty, ako na to (navýšenie príjmu, kúpa auta, ktoré v dnešných časoch nie je žiadnou nadštandardnou záležitosťou. A postoj „nejako bolo, nejako bude“ môže byť tak podporným, ako aj brzdiacim momentom k zmene statusu. Môže byť príčinou NEzmeny, ale aj jej dôsledkom.

Peniaze mám rád. Pomáhajú mi žiť príjemný život
Edo je rozvedený. Nemá deti, nijako extra sa nesnaží, a predsa má pocit, že peniaze k nemu prúdia. Napriek tomu, že nič výnimočné pre to nerobí. Čas, keď zarábal vysoko nadpriemerne, zhodnotil a o svoje peniaze sa stará. Investoval ich na finančnom trhu. Aby mohol financovať kurzy, ktoré ho zaujímajú, a iné koníčky. A nielen to. Požičal peniaze svojej bývalej manželke a jej rodine. Daroval väčšiu sumu peňazí svojej kamarátke, keď bola v núdzi. Veď vrátia, keď budú mať. Alebo aj nemusia. Možno pomôžu oni raz niekomu inému.

Ľudia s týmto nastavením spravidla aktívne hľadajú možnosti, ako pohodlne žiť. „Pohodlne“ znamená v ich reči spôsob, ako sa venovať iným veciam, ktoré považujú za dôležité (rodina, záľuby). Vedia, ako treba s peniazmi narábať, nezbožšťujú si ich, nevisia na nich. Sú pre nich iba prostriedkom k napĺňaniu cieľa, nie cieľom samotným.

Peniaze sú môj život
Edita a Miro nemajú deti. Deti by ich nebavili. Baví ich zarábať peniaze. Rozhovory pri večeri a medzi známymi sa točia okolo obchodných transakcií. Užívajú si cestovanie, nákupy, večierky, kasína. Chcú byť bohatí a tento cieľ aj napĺňajú. Systematicky. Nemajú žiadne charitatívne ciele. Edita hovorí: „A mne kto dá čo zadarmo? Moje milióny sú výsledkom mojej práce. Nech sa aj ostatní starajú...“

Obklopovanie sa drahými vecami, luxusnými limuzínami v niekoľkonásobnom počte, nehnuteľnosťami, poschodovými šatníkmi – to všetko nemusí nutne podliehať nášmu negatívnemu hodnoteniu. Každý má svoje hračky. Podstatné je, ako pristupujeme k obyčajným každodenným situáciám. Či sme ostali ľuďmi, ktorí vnímajú utrpenie iných, či sme neostali pohŕdaví....

Peniaze majú pracovať pre život.
Nie život pre peniaze.
Zároveň však platí, že tak ako sa staráme denne o sto maličkostí bežne prináležiacich každej hodine (desiata do školy, čisté oblečenie, návšteva lekára, čistota v domácnosti), tak sa dnes už treba starať aj o ďalšiu súčasť nášho života, ktorá je plne v našich rukách. Efektívne zaobchádzanie s peniazmi a cielený rozvoj majetku sa totiž o. i. premieta nielen do našej blízkej budúcnosti, ale aj do našej staroby.