Čo vymyslí ľudské mláďa

Čo vymyslí ľudské mláďa
25.10.2009 v kategórii Mama, autor Miroslava Kotačková, foto: istockphoto.com

Človek je tvor vynaliezavý. A deti zvlášť. Prekvapia svojou fantáziou, kreativitou.

Človek je tvor vynaliezavý. A deti zvlášť. Prekvapia svojou fantáziou, kreativitou.

Kocka je nielen kockou, ale aj autom, vežou, kladivkom. Nakreslené koliesko zobrazuje tváričku, inokedy kaluž či jablko. Deti sa vždy vynájdu. Aj ja mám v hlave zopár obrázkov s heslom "To nevymyslíš".

1. Je letný deň. Babka dokosila. Ako každý starý rodič dovolí, čo zakážu rodičia. Takže môj zručný, vtedy dvojročný syn "kosí" cestu na dedine. Samozrejme - akože. Ale malý to berie úplne vážne. Tvári sa strašne dôležito a zároveň sa usmieva od ucha k uchu. Nevadí mu, že drobnými rúčkami ledva dočiahne na rukoväť, že kolieska neurčené na hrboľatý asfalt strašne hrkocú. Ja ho musím sprevádzať. Nedajbože sa jeho kosačky dotknúť. Snažím sa nevšímať si začudované aj pobavené pohľady ľudí pri  bránkach. Pred chvíľou to bola pokojná ulica. Syn prejaví nespokojnosť len pri zmene smeru, vtedy musím nenápadne pomôcť. Kosačka našťastie ujmu neutrpela.

2. Upršaný deň. U tej istej babky na dvore. Prečo by môj synček trávil také chvíle vnútri, keď v daždi je toľko možností? Mám sa s ním hádať? Objavil fúrik, ktorý babka neodložila. Je do polovice naplnený vodou, značne  zhrdzavený. To je výzva pre môjho bádateľa. Akoby čakal len naňho! Malý nelení, zoberie dlhý obuvák a poďho "variť polievku". S dôležitosťou šéfkuchára mieša, mieša, pridáva trávu, kamienky. Hrdza dodáva krásnu červenú  farbu. Mňam, musím "ochutnať" z jeho obuvákovej varechy. Aby môj kuchár neprechladol, držím nad ním dáždnik. Situácia na pohľadanie.

3. Synček sedí v kuchyni nad miskou piškót, na stole mu "behá" vláčik na batérie. Pohoda. Odbehla som do izby. Po chvíli ticha počuť plač a krik. Pribehnem a neverím vlastným očiam. Prvý pohľad: zvedavec drží rúčku s vláčikom vo vlasoch. Hračka namiesto klasického š-š-š vydáva akýsi "zaseknutý" zvuk, ktorý zaniká v kriku. Chudáčik, zvuk mašiny sa mu tak páčil, že ju priložil k uchu. Vtedy sa mu vlnité vlásky zaplietli do otáčajúceho sa kolieska. Nožnice mali prácu.

4. Moja ratolesť sedí na okraji vane, drží sa umývadla a usilovne si čistí zuby. Hygiene treba učiť od raného detstva, samozrejme. Len keby používal svoju kefku. On strieda všetky v pohári. Po pár dňoch sú dokonale ohryzené. A  ten plač, keď sme mu ich brali. Po niekoľkých výmenách sme ďalšie nové umiestnili z jeho dosahu.

To je len niekoľko spomienok, ktoré si starostlivo uchovávam v hlave. Častokrát neviem, či sa smiať, plakať alebo hnevať. V danej situácii sú emócie rôzne, ale s odstupom času sa len smejem.

Poteším sa, keď takých obrázkov v pamäti budem mať čo najviac. Veď s humorom zvládneme skoro všetko ľahšie.