Ako ušetriť?

24.11.2009 v kategórii Mama, autor Zuzana Šardzíková, foto: istockphoto.com

Myslím, že nejedna z nás si v tejto dobe povzdychne, že tých peňazí by mohlo byť v domácnosti trošku viac.

Myslím, že nejedna z nás si v tejto dobe povzdychne, že tých peňazí by mohlo byť v domácnosti trošku viac.

Kríza skutočne hrozí z každej strany a preto som sa aj ja začala obzerať, ako ušetriť.

Samozrejme ľahké to nie je. Máte určitý štandard a ten sa veľmi ťažko znižuje. Hoci sme si nežili zle, keď je horšie, až vtedy si uvedomíme, čo všetko sme mali. Tak napríklad urobila som si podľa rád odborníkov prehľad všetkých mesačných výdavkov a poplatkov. Začala som sa samozrejme lúčiť najskôr s tými, ktoré ma nebolia. ako poistky, poplatky za telefóny a mobily. Tá suma ma skutočne zaskočila, pretože mesačne sa tieto poplatky vyšplhali na 1500 Sk a nebola som ukrátená o svoj mobil, ani pevnú linku , či internet ( to si nechávam, až keď bude najhoršie.).

Zle však boli na tom výdavky za stravu, cestovanie, bývanie a splácanie úveru. No čo už, chodím pešo s kočíkom cez celé mesto asi 2x do týždňa, takže šetrím na mestskej asi 13 Sk za jednu cestu. Po roku vyhovárania som si konečne dobila kredit na karte na autobus a keď je skutočne škaredo idem jednu cestu autobusom o 4 Sk lacnejšie .Manžel chodí do práce autom a už sa neotáča po nás domov a zase späť, ale pekne krásne idem po svojich. Nakúpime, vybavíme a ideme spolu autom domov.

Už som si skoro odvykla od krásnej čľapkanice, ktorú som videla len za oknom nášho auta. Keby ma niekto stretol pred Vianocami v obchode, tak vidí jednu osobu, ktorá nevie čo chce, ale chce to mať doma. Dnes pekne ako za starých čias, keď ma mama poslala do obchodu, s papierikom v ruke behám pomedzi regále a nakúpené mám za 10 minút.

Zoberiem si iba peniaze, ktoré môžem minúť, takže nejaké tie čokoládky  v akcii ma nezlákajú. Manžel už nechodí na obedy, pekne mu varím domácu stravu, veď varím sebe aj malému každý deň a jednu igelitku  všeodpadu vyhadzujem denne, takže jeden krk naviac ma nerozhádže. Okrem toho muž si už nesťažuje na bolesti v boku, ktoré mal z nezdravého rýchlo vareného jedla bez zeleniny a stravujeme sa prakticky z jeho stravných lístkov, ktoré našťastie dostáva od zamestnávateľa..

Znižujem si náklady na domácnosť aj tým, že sa snažím všetko využiť, nevariť veľa vody v kanvici, zbytočne nevysávať s vysávačom, čo sa dá pozametať, nesprchujem sa pol hodiny, ale pol minúty, malého nekúpem každý deň, ale každý druhý a medzi tým ho len osprchujem. Okrem toho nemíňam kilá masti na zadok pre malého, nedovolím mu babrať sa v jedle a vyhadzovať hrozno na zem..

Keď potrebujem oblečenie, rozmýšľam, že obehnem najskôr tri obchody, nie som lenivá zájsť aj do sekáča (tam sa mi to však zdá prehnane drahé a radšej si cenu overím inde). No aby som nezabudla, to behanie mi vypĺňa môj čas a malý vidí kus sveta. Pritom šetríme, lebo vypnem radíátory a zapínam keď prídeme. Vetrám rýchlo, nie pol dňa, aby poklesla príliš teplota v byte, ale niekoľkokrát za deň.

Už nebeží telka na plné obrátky, ale zapneme pekne program, ktorý chceme pozerať. Mohla by som ešte písať litánie a každý by po mojich slovách pochopil, že chcem povedať, že tá kríza má svoje pozitíva, len ich treba nájsť. Viem, je to smiech cez slzy, možno niekto mávne nad tým rukou a možno to niekoho i rozčúli, ale píšem to preto, lebo ja osobne som si našla v tom  zmysel.

Moje kilá, ktoré nie a nie zhodiť mám dole, pretože sa hýbem a neprežieram sladkosťami. Žijeme celá rodina zdravšie, občas zájdeme na obed k svokrovcom. V kríze sa človek viac uťahuje k rodine, manžel už nebýva toľko v práci, nemá nadčasy, peniaze nám síce chýbajú, ale malý je spokojný, že má tatina doma. A tak, čo dodať na záver, ušetrila som mesačne asi 2500 Sk.

Pre niekoho veľa, pre iného skoro nič a ja som na seba hrdá. Som krajšia, viacej chodím medzi ľudí a rozhodla som sa venovať internetovému obchodu, aspoň kým si nezoženiem inú prácu. Malého som prihlásila do jaslí, aby som si zvýšila príjem a neprišla o rodičovský príspevok.. Ale zatiaľ robíme všetko spolu, sme viacej zhovorčivejší a počúvame sa. Preto nezúfajte, vždy nejaké riešenie je, len skutočne musíte chcieť. To jedine v živote  musíte. Možno som Vám trošku napovedala ako sa to všetko dá zvládnuť, resp. ako som to zvládla ja.